pápež Lev XIV. vo štvrtok odcestoval na svoju prvú apoštolskú cestu do Turecka a Libanonu. Očakáva sa, že počas návštevy oboch krajín vyzve na mier na Blízkom východe a na jednotu medzi kresťanskými cirkvami. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP, AP a Reuters.
V Turecku pápež strávi tri dni. Stretne sa s najvyššími politickými predstaviteľmi vrátane prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Hlavným dôvodom návštevy je 1700. výročie Prvého nicejského koncilu v roku 325 v meste Nikaia, ktoré sa nachádza v dnešnom tureckom meste Iznik. Išlo o prvé veľké stretnutie viac ako 200 kresťanských biskupov a výsledkom koncilu bol dokument známy ako Nicejské vyznanie viery.
Lev XIV. sa pri tejto príležitosti stretne s konštantínopolským ekumenickým patriarchom Bartolomejom I. Budú sa modliť na historickom mieste konania koncilu a podpíšu spoločnú deklaráciu. „S Bartolomejom sme sa už niekoľkokrát stretli a myslím si, že to bude výnimočná príležitosť ako podporiť jednotu medzi všetkými kresťanmi,“ povedal Lev v utorok večer novinárom.
Hlava katolíckej cirkvi v Istanbule navštívi Modrú mešitu. Na rozdiel od svojich predchodcov nezavíta do Hagie Sofie. Turecko v roku 2020 premenilo kedysi jednu z najvýznamnejších kresťanských katedrál z múzea späť na mešitu, čo vyvolalo širokú medzinárodnú kritiku.
V nedeľu sa pápež presunie do Libanonu, krajiny s najväčším podielom kresťanov na Blízkom východe. Očakávajú sa mimoriadne bezpečnostné opatrenia po tom, čo Izrael v nedeľu bombardoval ciele militantného hnutia Hibzalláh priamo v Bejrúte.
V Libanone si pápež tichou modlitbou pripomenie obete výbuchu v bejrútskom prístave z roku 2020, pri ktorom zahynulo viac ako 200 ľudí a bola zničená veľká časť mesta. Stretne sa aj s mladými Libanončanmi.
Počas návštevy bude hovoriť o potrebe mieru v regióne Blízkeho východu. V snahe šíriť svoje posolstvo k čo najväčšiemu publiku nebude hovoriť po taliansky, ale v Turecku výlučne v angličtine a v Libanone v angličtine a francúzštine.
Lev XIV. (vlastným menom Robert Prevost) pôvodom zo Spojených štátov sa stal pápežom 8. mája tohto roka po tom, čo na Veľkú noc zomrel po 12-ročnom pontifikáte jeho predchodca, argentínsky pápež František.