skeptické poznámky

Glóbus nie je čierno-biely. Svet sa akiste neskladá len z totalitných, genocídu páchajúcich režimov na jednej strane a perfektne fungujúcich liberálnych demokracií na strane druhej. Po prvé preto, lebo nič na tomto svete nefunguje perfektne. Aj preto, že miera slobody alebo demokratickej politickej participácie je variabilná. Žiadna demokratická participácia nie je neobmedzená. Na druhej strane žiadny totalitný režim sa doposiaľ neukázal ako neporaziteľný či dokonale odolný voči erózii. Existuje veľa odtieňov kontinua prechodu medzi slobodou a otroctvom. Tým sa však témy porovnaní nevyčerpávajú. Podobne existuje kontinuum prechodov napríklad medzi monarchiou a vládou všetkého ľudu, medzi legitímnou a svojvoľnou mocou, medzi agresivitou a mierumilovnosťou politických režimov. Ak sa oprieme o klasickú politickú filozofiu v podaní Aristotela, môžeme ku komparácii prispieť aj rozlíšením medzi zdravými a zvrátenými formami politických zriadení. V zozname rozmerov komparácií by sme mohli pokračovať. 

V dnešnom svete existujú neduživé demokracie rozožraté korupciou a balansujúce na pokraji pádu do tyranie; a existujú aj mierne a osvietené autoritárske režimy, pod ktorými je život celkom znesiteľný, ba môžu byť aj ekonomicky výkonné, medzinárodne rešpektované aj u svojich ovládaných obľúbené. (Je dnes lepší život v Maďarsku alebo v Singapure?) Nehovoriac o tom, ako často si ľudia pletú konštitučnú demokraciu s populistickým režimom.

Popri tom nezabudnime, že tie rozdiely čo do rôznych parametrov sa vyskytujú a menia nielen v priestore, ale aj v čase. Povahu toho-ktorého politického systému sotva dostatočne pochopíme, ak neberieme do úvahy jeho historickú genézu.