falošná dichotómia 

Na tú upozornil Samuel Kováčik na kanáli Vedátor. Ide o úplne triviálny a v podstate nezmyselný spôsob argumentácie, pri ktorej sú len dve možnosti. Prvá je úplne absurdná, druhá je tá, ktorú som si ja vybral – a ty, keďže nebudeš za tú absurdnú, musíš byť tým pádom za moju. Typický príklad: „Buď sa budeme rešpektovať, alebo po sebe strieľať.“

trávenie studní 

Je to súčasť väčšej stratégie. Na začiatku sa predloží tvrdenie, že ak má niekto iný názor, automaticky má aj negatívne atribúty.

Ak má niekto iný názor, tak strieľa. Soft verzia: Ak má niekto iný názor, nerešpektuje ten môj. Príklad: „Iba hlupák si môže myslieť, že je Zem guľatá.“ Každý, kto sa odteraz prihlási k „guľatej Zemi“, sa automaticky hlási k tomu, že je hlupák. Je to spôsob, ako znečistiť názorových oponentov a zmeniť ich prezentáciu. Tu prichádza do hry aj dlhoročná komunikačná stratégia – prevracanie pojmov. Rešpektovať názor neznamená súhlasiť. Rešpektovať názor znamená uznať ho na ďalšie prejednanie. Sú názory, ktoré ja osobne do diskusie nerešpektujem vôbec (napr. antivax či flat earth). Nemienim sa o nich baviť, nepovažujem ich za podstatné. Stále však môžem rešpektovať, že niekto taký názor má, a nebrániť mu ho vyjadriť mimo mňa. To mi nebráni robiť si z takého názoru žarty alebo ho kritizovať. V tejto rétorike sa však rešpekt prezentuje ako súhlas. Nie je to tak a nikdy nebolo.

argument z autority 

Celý úvod tzv. besedy sa niesol v duchu egotripu a nafukovania sa. Keď niekto rozpráva o politických kolegoch zo zahraničia, ako ho oslovujú „Robo sem, Robo tam“, nie je to nič iné ako snaha zastrašiť autoritou. Lenže konštruktívna racionálna diskusia sa vedie v duchu rovnocennosti – hodnotia sa argumenty, nie ich nositelia. Ak sa diskusia otvorí, všetci pripustení diskutéri sú si rovní bez ohľadu na autoritu. Preto sú diskusie laikov s odborníkmi veľmi citlivé a robia sa moderovane. Ak sa diskusia otvára ako akademická, je jedno, kto povie argument – ak bol pripustený, jeho argument môže zaznieť. Neexistuje zastrašovať účastníkov, nafukovať sa a „tráviť studne“ pred predpokladaným argumentom.

Prestal som pozerať v momente, keď sa diskutujúci rozhodol hneď prvú študentku ponížiť odporným, blazeovaným posmeškom. Takýto človek je relikt minulosti – produkt krčmovej kultúry, ktorý sa správa ako na vlastných zasadnutiach strany, pred svojimi poskokmi. U kriticky mysliacich študentov mu toto fungovať nebude. Do slušnej spoločnosti ani do budúcnosti nepatrí. Je to pachuť po dobách, ktoré mali skončiť na smetisku dejín.

záver: kolektívna vina

Mám dojem, že sa Fico prechlastal do fázy, kedy na nás všetkých používa kolektívnu vinu. Dotiahol ten atentát na ikonickú úroveň, kedy je Cintula archetypom liberála.

Mám z neho dojem, akoby považoval študentov za potenciálnych vrahov. A v určitých momentoch tej diskusie mi pripadá, akoby dostával hysterický záchvat.

Celým tým prejavom sa snaží zastrašovať. Téma „nerešpektujete môj názor, ergo chcete ma zastreliť“ tam rotuje niekoľkokrát. Všetci vlastne sme buď tolerantní, že musíme súhlasiť, a ak nesúhlasíme, sme automaticky vinní vraždou.