Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

17. november inak – boj predčasne narodených detí o prvý nádych

.inge Vagačová .spoločnosť

OZ Malíček je organizácia, ktorá pomáha predčasne narodeným deťom. Dlhodobo spolupracuje s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti a Sekciou sestier pracujúcich v neonatológii pri Slovenskej lekárskej spoločnosti. Je členom medzinárodnej organizácie GFCNI (Global Foundation for the Care of Newborn Infants). Odborne ich zastrešujú zástupkyne perinatologických centier, psychologičky, odborníčky z oblasti pediatrie a laktačného poradenstva.

17. november inak – boj predčasne narodených detí o prvý nádych OZ Malíček

svetový deň predčasného pôrodu sa každoročne pripomína 17. novembra s cieľom zvýšiť povedomie o predčasnom pôrode a obavách predčasne narodených detí a ich rodín na celom svete. Každý rok sa predčasne narodí približne 15 miliónov detí, čo predstavuje približne jedno z desiatich všetkých detí narodených na celom svete. Ich počet sa zvyšuje. Predčasný pôrod je hlavnou príčinou úmrtí detí mladších ako päť rokov. Pre predčasne narodené deti, ktoré prežijú, môže dodatočná záťaž týkajúca sa postihnutia súvisiacim s predčasným pôrodom ovplyvniť rodiny a zdravotnícke systémy. V najchudobnejších krajinách väčšina veľmi predčasne narodených detí, do 32 týždňov, zomiera v priebehu niekoľkých dní – čo vedie k stovkám tisíc úmrtí ročne – zatiaľ čo v krajinách s vysokými príjmami takmer všetky prežijú.

Všetky moje deti sa narodili viac-menej v termíne, s riadnou váhou a výškou. Malilinkaté predčasniatka naživo zahliadnem občas pri prevoze na vstupnej chodbe na Kramároch. Pamätám sa však, ako sme boli raz s dcérou hospitalizované na detskom oddelení a keďže som v noci nemohla spať, prechádzala som sa po prázdnej, tmavej nemocničnej chodbe. Odniekiaľ opakovane prichádzal zvláštny zvuk. Nakoniec sa mi podarilo identifikovať, odkiaľ prichádza a naskytol sa mi pohľad na inkubátor. V ňom malinkaté dieťatko iba v plienočke, akoby hľadajúce cestu von alebo cestu k niekomu, koho by sa mohlo dotknúť, aby nebolo samé. Nikoho nikde, kto by ma vyhnal, tak som tam dlho stála medzi dverami nevediac od neho odtrhnúť zrak. Dlho, dlho som mala dieťatko pred očami. Občas, keď vidím vo filmoch ako chodia dobrovoľníci do pôrodníc ponosiť novorodeniatka, tak mi napadne, či sa nedá také niečo aj u nás a vždy zistím, že nie. Najskôr ma to zamrzí, ale potom si vždy poviem, že je to určite dobré rozhodnutie, keďže akákoľvek infekcia prinesená zvonku môže byť pre také dieťatko fatálna. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite