sťahovanie je okrem iného príležitosť nakuknúť do krabíc. Do krabíc, ktoré zavadzajú, ale z nejakého dôvodu sa ich nechcem vzdať. Príležitosť poprekladať zasa raz kôpky z jednej strany na druhú, z jedného bytu do druhého, s tým, že však teraz to už isto pretriedim. Nepretriedim. A tak občas narazím na spomienky ukryté v slovách poukladaných po rôznych kusoch papiera, zdrapy novín, v poznámkach zo stretnutí a v knihách. Knihách, ktoré dokumentujú obdobia životného príbehu od začiatku, až pokiaľ im to dovolíme. 

V igelitke s logom Verejnosti proti násiliu mám dokrkvané kusy novín, fotokópie prehľadov tlače, ktoré sme z kancelárie VPN posielali dakomu, už neviem komu, zrejme do zahraničia. A tak som medzi nimi našla tri textíky, ktoré mnou zatriasli a riadne. Potrebujeme byť pozitívni a vidieť, že sa dá pohnúť svetom, ale predsa vám ich ponúkam. Aby ste si aj vy prečítali, ako všetko nebolo ružové, aj keď spomienkový optimizmus by tak rád fungoval. Toto malé ohliadnutie do už ďalekej minulosti, rok po Novembri 89, mu to dosť kazí. Texty som našla založené medzi novinami v igelitke, takže netuším, či boli niekde publikované, text Martina Ježa publikovaný bol, podľa fotokópie, ale neviem identifikovať, v akom periodiku. 

fedor Gál: S kým sa stretnem? 

O niekoľko dní si máme spomenúť na prvé výročie revolúcie, ktorú sme nazývali nežná. Opäť sa ocitneme spolu s priateľmi pri tribúne na nám. SNP a opäť ako pred rokom k nej pôjdem s napätým očakávaním. Stretnem tam tých istých ľudí, ktorí nám v novembri minulého roku tlieskali, podávali ruky, ďakovali? Ľudí opojených pocitom prichádzajúcej slobody, svornosti a tolerancie? Alebo budem musieť prechádzať nenávistným špalierom tých, ktorí nám dnes po mítingu na tom istom námestí prišli kričať pod okná Mozartovho domu heslá – Totalita VPN,  Budapešť,  Hanba Gálovi. Židoboľševici. Samostatné Slovensko. Dosť bolo Prahy...? 

Poviem to na rovinu. Za bývalého režimu som nevedel, čo je to strach. Život na okraji spoločnosti sme prijímali ako normálnu súčasť každodennosti, až sme si tam napokon – ľudia blízki si záujmami, mentalitou a spôsobom myslenia – celkom zvykli.