Slovensko zlyhalo v prípade obchodovania s ľuďmi, potvrdil Európsky súd

mimovládna organizácia Liga za ľudské práva zorganizovala tento týždeň k prípadu stretnutie, na ktorom sa investigatívna novinárka Pavla Holcová a právnička Alexandra Malangone pokúsili popísať priebeh celého náročného, zdĺhavého procesu prípadu mladej ženy z východného Slovenska, ktorá sa stala obeťou obchodovania za účelom sexuálneho vykorisťovania vo Veľkej Británii. 

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu potvrdil, že Slovenská republika zlyhala v prípade obchodovania s ľuďmi a nedostatočne ho prešetrila. Na kauzu upozornila analýza českého portálu investigace.cz v spolupráci s Ligou za ľudské práva a medzinárodnou organizáciou OCCRP. Súd vo svojom rozsudku konštatoval, že Slovensko porušilo čl. 4 Európskeho dohovoru o ľudských právach (zákaz otroctva a nútenej práce). Prípad sa týka mladej ženy z východného Slovenska, ktorá vyrastala v Centre pre deti a rodiny a v roku 2010 sa stala obeťou sexuálneho vykorisťovania vo Veľkej Británii. Po návrate na Slovensko čelila sérii zlyhaní zo strany štátnych orgánov. Bola zaradená do Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi Ministerstva vnútra SR, ale rezort ju po niekoľkých mesiacoch z programu vyradil s odôvodnením, že už nie je potenciálnou obeťou. „Akékoľvek rozhodnutie o zaradení či vyradení musí byť odôvodnené, musí byť doručené všetkým účastníkom konania, musí existovať možnosť podať proti nemu opravný prostriedok a musí byť preskúmané nezávislým súdom,“ uviedla Alexandra Malangone, právnička Ligy za ľudské práva a bývalá členka monitorovacieho výboru Rady Európy GRETA (Skupina expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi). „Britské právo hovorí jasne: o zneužívanie ide vždy, aj keď budete prisahať, že ste v nevestinci dobrovoľne,“ vysvetľuje pre investigace.cz Caroline Haughey, prokurátorka, advokátka a popredná odborníčka na problematiku obchodovania s ľuďmi. „Skrátka nie je možné udeliť súhlas s vykorisťovaním, akonáhle danú činnosť – napríklad prostitúciu – zariaďuje tretia osoba.“ 

Po obdržaní informácií od britskej polície o obchodovaní s ľuďmi sa na Slovensku v septembri 2012 začalo policajné vyšetrovanie, pôvodne tiež pre obchodovanie s ľuďmi. Prípad bol však neskôr preklasifikovaný na kupliarstvo, ktoré má výrazne nižšiu trestnú sadzbu. Stalo sa tak napriek tomu, že slovenská polícia dostala od britských vyšetrovateľov dokumenty, podľa ktorých ženu považujú za obeť obchodovania s ľuďmi. Páchateľa napokon na Slovensku odsúdili za prečin kupliarstva na jeden rok väzenia s podmienečným odkladom na 16 mesiacov. Po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych opravných prostriedkov, sa právni zástupcovia ženy v septembri 2021 obrátili na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Po dvanástich rokoch súdnych prieťahov ESĽP vo svojom rozsudku z októbra 2024 potvrdil, že Slovensko v prípade zlyhalo.

Podľa právničky Alexandry Malangone ide o prelomový rozsudok. „Europol (Európsky policajný úrad, pozn.) totiž klasifikuje obchodovanie s ľuďmi ako organizovaný zločin, na ktorý sa napríklad vzťahujú oveľa prísnejšie kritériá trestu, ale aj špeciálne metódy vyšetrovania. Európsky súd konštatoval, že štáty majú povinnosť efektívne vyšetrovať obchodovanie s ľuďmi vždy, keď existujú možné náznaky, že by mohlo ísť o tento zločin,“ vysvetlila. „Orgány činné v trestnom konaní by mali k vyšetrovaniu obchodovania s ľuďmi pristupovať rovnako, ako k vyšetrovaniu organizovaného zločinu.“ Podľa Europolu je totiž viac než 70 % skupín, ktoré obchodujú s ľuďmi, zapojených aj do ďalších foriem organizovaného zločinu.