Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Náboženstvo zlého svedomia

.ján Kapusňak .spoločnosť .spoločnosť

Prečo Západ exploduje od zlosti, keď sa Izrael bráni proti terorizmu, no väčšinou mlčal pri Asadovom masovom vraždení v Sýrii, popravách disidentov v Iráne, systematickom útlaku v Saudskej Arábii či teokratickej tyranii v Afganistane?

Náboženstvo zlého svedomia PROBAL RASHID/LIGHTROCKET/GETTY IMAGES 24. júl 2024 Washington, USA: Demonštrant v kostýme Spider-Mana máva palestínskou vlajkou pred budovou Kapitolu, kde propalestínski demonštranti protestujú proti návšteve izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

prečo pochodujú desaťtisíce ľudí európskymi metropolami s palestínskymi vlajkami, no takmer nešepnú, keď Hamas brutálne popravuje Palestínčanov obvinených zo „spolupráce“ s Izraelom? Prečo sa vedú horúčkovité reči o „genocíde“ v Gaze – dokonca aj po tom, čo bolo podpísané prímerie, ktoré západní aktivisti tak naliehavo požadovali –, zatiaľ čo skutočný hladomor a masové zverstvá v Jemene, Sudáne či inde sotva stoja za myknutie plecami

Prečo je Izrael, demokratický štát obklopený nepriateľskými režimami, podrobený mikroskopickému skúmaniu, zatiaľ čo autokracie sveta zostávajú bez povšimnutia? Odpoveď netkvie na Blízkom východe, ale v kultúrnej a morálnej patológii moderného Západu.

Termín oikofóbia (z gréckeho oikos, čo znamená domov) vystihuje tento stav: iracionálne znevažovanie vlastnej civilizácie. Tento pojem spopularizoval britský filozof Roger Scruton a opisuje patológiu, pri ktorej sa sebakritika mení na sebanenávisť. Kým xenofóbia sa bojí cudzích, oikofóbia nenávidí vlastné. Darí sa jej v prosperujúcich, stabilných spoločnostiach, kde pohodlie rodí vinu a elity si mýlia sebakritiku s cnosťou. Tento jav má množstvo historických precedensov – od antických Atén a Ríma až po osvietenské Francúzsko a viktoriánsku Britániu. Výsledkom však nie je pokora, ale sebanenávisť – presvedčenie, že vlastná kultúra je výnimočne skazená a iné sú výnimočne nevinné.

Táto predstava sa stala emocionálnym jadrom západnej progresívnej ľavice. Keď staré ekonomické utópie – marxizmus, socializmus či ideál sociálneho štátu – skolabovali pod ťarchou korupcie, neefektivity a spoločenského rozkladu, ich nasledovníci sa viery nevzdali, len ju presmerovali. Revolučný impulz prežil, no jeho cieľ sa zmenil: z kapitalizmu na nekompromisnú nenávisť voči západnej tradícii.

preč s bielosťou

Kým stará ľavica odsudzovala ekonomické vykorisťovanie, nová odsudzuje samotnú civilizačnú existenciu. Nepriateľom už nie je „buržoázny kapitál“, ale „bielosť“, „kolonializmus“ a „západná hegemónia“. Základom tohto svetonázoru je presvedčenie, že belosi a Západ sú zodpovední za všetko alebo väčšinu zla vo svete – a že toto zlo prekrýva akékoľvek dobro, ktoré by mohlo spochybniť, či je Západ oprávneným terčom nenávisti.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite