tieto udalosti, ktorých význam je v značnej miere symbolický, mali svoje súvislosti, bez ktorých ich nedokážeme kriticky spracovať.

symboly, moc, posvätno 

Než však prejdeme k tomu kritickému spracovávaniu, ešte poznámka k spomenutému symbolickému významu. Keď hovoríme o symbolickom význame, neznamená to znižovanie hodnoty. Symboly sú dôležité, a majú svoju moc nie pre svoj doslovný obsah, ale pre to, čo je v nich zakódované, pre význam, ku ktorému sa dostávame, ktorý chápeme ich prostredníctvom; význam, ku ktorému nám takpovediac odomykajú dvere. Grécke slovo symbolon znamená pôvodne „kľúč“. Kľúč je tu, aby odomykal, čo má byť sprístupnené, a zamykal, čo má byť pod zámkom, čo má zostať ukryté, čo má zostať tajomstvom. 

Tým je naznačené, že ide o niečo cenné, ba posvätné. Poklad sa zakopáva na utajenom mieste. Atribútom posvätného je oddelenosť – od toho, čo je všedné, nesväté, profánne. Tak býva sviatok oddelený od všedných dní alebo svätyňa chrámu od predsiení a nádvorí. A nedotknuteľnosť: čo je sväté, musí byť chránené pred znesväcujúcim dotykom; tzn. aj pred dezinterpretáciou, nepovolaným zaobchádzaním, nevhodnou, neúctivými či krivými úmyslami vedenou pozornosťou. Znesvätenie vystavuje riziku aj páchateľa. Svätá moc dokáže rozdávať rany nepovolaným osobám vo svojom okrsku. A môžu to byť rany smrtiace (takú utŕžili napríklad Nadab a Abihu v knihe Leviticus 10:1-3, keď v chráme Hospodinovom zapálili neposvätený oheň).