objavíme ho aj u masových revolučných hnutí vrátane tých, ktoré zakladali totalitné režimy. 

Ešte raz obligátne upozorňujem, že diskusiou o faktore strachu sa naša téma nevyčerpáva; nemali by sme sa nechať zviesť na cestu zjednodušeného psychologizmu. Na druhej strane samotný strach síce nevysvetľuje celý pôvod a povahu fenoménov, o ktorých tu hovoríme, je však faktorom, ktorý pri štúdiu agresívnych režimov a extrémnych ideológií nemôžeme opomenúť. V minulom diele sme sa dotkli príkladu správania Ruska ako imperiálnej veľmoci dnes a v minulosti. Dnes k nemu dodáme ďalší ilustratívny príklad.

doktrína nezmieriteľného boja

Najskôr ešte krátko k Rusku. George F. Kennan, ktorý vo svojom už citovanom Dlhom telegrame (viď: minulý diel) a ďalších súvisiacich textoch identifikoval zdroje správania sovietskej veľmoci v čase začiatku studenej vojny, bol nielen vynikajúcim znalcom ruských reálií, ale aj znalcom povahy a fungovania totalitných režimov všeobecne. Jeho analýzu správania ruského/sovietskeho režimu a jeho predstaviteľov ako správania založeného vo veľkej miere na strachu je treba čítať v tomto kontexte. Je jasné (a Kennanove postrehy to len potvrdzujú), že diagnostiku ruského správania (ani toho dnešného) nemožno obmedziť len na diagnostiku sovietskeho režimu, z tých istých dôvodov, prečo nemožno ruské dejiny obmedziť na dejiny boľševizmu. Medzi kultúrnymi vzorcami formujúcimi správanie ruských vládcov aj ovládaných a prijímaním marxistického „posolstva“ jednako existuje významná súvislosť. Náhoda nie je ani to, že marxistické zvestovanie dostávalo v ruskom prostredí odlišné zafarbenie, než v akom sa zvyklo prejavovať v západných demokraciách.