počas najhoršieho masakra Židov od čias holokaustu zneli Londýnom slogany prirovnávajúce Izrael k apartheidu a sionizmus k rasizmu. Mesto zaplavili palestínske vlajky a transparenty, na ktorých sa Dávidova hviezda spájala s hákovým krížom.

Skôr než dopadla prvá izraelská bomba na teroristické pozície v Gaze, Izrael bol propalestínskymi aktivistami obvinený zo spáchania „vojnových zločinov“ a „genocídy“. Vraždenie Hamasu bolo údajne prejavom legitímneho „odporu“ proti „sionistickému kolonializmu“. To, čo sa pre nezainteresovaných zdalo byť spontánnym výbuchom hnevu, bolo v skutočnosti výsledkom desaťročí systematickej kampane s jediným cieľom – delegitimizovať Izrael.

Korene dnešného antiizraelského reflexu siahajú do 60. rokov minulého storočia, keď Sovietsky zväz rozpútal globálnu ideologickú vojnu proti sionizmu. Moskva investovala obrovské prostriedky do vytvorenia komplexného propagandistického arzenálu, ktorý mal oslabiť vplyv Spojených štátov na Blízkom východe a zároveň vykresliť Izrael ako koloniálny a rasistický projekt. Tento cynicky vykonštruovaný jazyk, plný lží a účelových symbolov, prežil pád sovietskej ríše zla a dodnes zamoruje verejnú debatu.

Príkladom je správa tzv. Pillay komisie, ktorá v septembri 2025 obvinila Izrael zo spáchania genocídy v Gaze. Komisia funguje pod Radou OSN pre ľudské práva – inštitúciou, ktorú experti dlhodobo označujú za posadnutú Izraelom. Voči žiadnej inej krajine neprijala také absurdné množstvo rezolúcií. Dokument, vydávaný za nezávislé vyšetrovanie, pôsobil od začiatku ako ideologický proces s vopred určenými závermi. Jeho rámec totiž kopíruje rovnaké čierno-biele schémy, ktoré Moskva šírila počas studenej vojny.