takýto bol prípad Viliama Žingora, jedného zo strojcov SNP. Slovenské národné povstanie si však za minulého režimu doslova ukradli komunisti a hrubo a násilne odstraňovali z neho všetko nekomunistické. Takto v inscenovanom procese zavraždili aj Žingora, bývalého veliteľa II. brigády Milana Rastislava Štefánika. Človeka, aktívne bojujúceho v Slovenskom národnom povstaní za obnovenie spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý po „vytriezvení“ vystúpil z KSS v roku 1947. 21. októbra sme si pripomenuli 75. výročie súdneho verdiktu.

koniec ideálov

V júli 1943 odmietol narukovať do slovenskej armády, odišiel do hôr a z dobrovoľníkov dával dokopy partizánsku jednotku. Po vypuknutí povstania sa zapojil do ťažkých bojov o Rajeckú dolinu. Na prelome rokov 1944-45 ostala jeho brigáda bez rádiového spojenia. Za to ho počas politického procesu titulovali nálepkou zradcu a zbabelca, skrývajúceho sa v dobe, keď iní umierali v bojoch s nepriateľom.

Do života po vojne vstupoval s nadšením a ideálmi. Angažoval sa v politike, stal sa poslancom SNR a vstúpil do KSS. No už o niekoľko mesiacov ako generálny tajomník Zväzu slovenských partizánov povedal: „Partizánska organizácia musí stáť nad všetkými politickými skupinami a v žiadnom prípade sa nemôže dať do výhradných služieb jednej politickej strany preto, lebo by tým svoje poslanie v základoch rozvrátila.“