po potlačení Slovenského národného povstania na jeseň 1944 prišlo najkrutejšie obdobie v histórii vojnovej Slovenskej republiky. Profil režimu vtedy už určovali nemecké okupačné vojská, ktoré mali s pomocou miestnych kolaborantov za cieľ likvidovať povstanie a dokončiť tzv. riešenie židovskej otázky. Bol deportovaný zbytok slovenských Židov a civilnému obyvateľstvu mali nahnať strach hromadné i jednotlivé popravy civilov bez súdu. 

Na viacerých miestach predovšetkým stredného Slovenska došlo k masovému vyvražďovaniu obyvateľov rómskych osád špeciálnymi jednotkami SS. Z oblastí južného a juhovýchodného Slovenska, ktoré boli v tomto období pričlenené k Maďarsku, boli zas Rómovia deportovaní prevažne do koncentračného tábora Dachau. 

Miestami popráv sa stali najmä obce Kremnička a Nemecká, kde bolo spolu s partizánmi zavraždených mnoho „rasovo nežiadúcich osôb“. V Nemeckej sa popravisko nachádzalo v priestoroch miestnej vápenky, obete tu boli spaľované a ich popol hádzaný do rieky Hron. Skutočný počet zavraždených, medzi nimi Rómov, je aj z tohto dôvodu neznámy. Svedkovia hovoria, ako sa zúčastňovali exhumácie tiel a našli medzi nimi telá svojich rodinných príslušníkov. V množstve svedectiev sa dajú nájsť spomienky na prípady, keď nemeckí vojaci vyhľadávali a znásilňovali rómske dievčatá. 

Je známych tiež mnoho príkladov násilnej smrti Rómov pri likvidácii niektorých rómskych osád na strednom Slovensku, ktoré mali najmä charakter odvetného opatrenia proti civilnému obyvateľstvu za skutočnú alebo údajnú účasť v Slovenskom národnom povstaní alebo za pomoc partizánom. 

UPN/Kristian Vagač

Najmä toto obdobie po potlačení SNP potvrdzuje, že prenasledovanie Rómov smerovalo k rovnakému cieľu ako riešenie „židovskej otázky“.

Veľmi si vážim všetkých, ktorí v úsilí pripomínať si, objavovať, dokumentovať to, čo musí byť súčasťou poznania našej minulosti a prispieva tak, verme tomu, že to tak je, k scitlivovaniu nás všetkých na páchanie krívd, nespravodlivosti.