jej nosenie nie je len vecou štýlu, elegancie a noblesy, ale aj historickým odkazom. Začali sa nosiť už v 17. storočí a už vtedy boli súčasťou dress-codu. Ich rodiskom nie sú Britské ostrovy či Francúzsko. Je ním krajina, ktorú by sme tipovali len veľmi ťažko – Chorvátsko. Tamojší žoldnieri nosievali šatky, ktoré mali voľne uviazané na krku. Počas tridsaťročnej vojny časť z nich slúžila vo Francúzsku. Názov tohto kusu odevu pochádza z chorvátskeho slova hrvati a francúzskeho slova croates. Obe označovali Chorvátov a umožnili vzniknúť novému slovu – cravat alebo aj cravate. S obľubou ju od siedmich rokov nosil aj Ľudovít XIV. V tejto oblasti sa z neho stala módna ikona. Páni z vyššej spoločnosti sa ním inšpirovali a začali nosiť čipkované kravaty alebo jaboty – plisované, volánové alebo čipkované nákrčníky. Napriek tomu, že ich nasadenie si vyžadovalo čas a patričnú prípravu a išlo o čisto estetickú záležitosť, veľmi rýchlo sa rozšírili po celej Európe. A vôbec nešlo iba o čisto mužskú záležitosť, vo veľkom ich nosili aj ženy – a kravaty zostali v ich šatníku s menšími prestávkami dodnes.

Kým sa vyvinula do súčasnej podoby, prešlo ešte mnoho dekád. Spočiatku to boli kusy mušelínu, zložené do požadovaného tvaru, ktoré boli obtočené okolo goliera. Vzadu na krku boli pripevnené špendlíkom. Nosili sa aj takzvané pažby, skladané kravaty, ktoré tesne obopínali krk a zvyčajne boli vpredu uviazané na uzol. V 18. a 19. storočí boli každodennou výbavou mužov, vyrábali sa z gázy, jemnej bavlny alebo hodvábu, uzol sa prepichol špendlíkom alebo neskôr ozdobnou zicherkou. Človek kvôli tomuto druhu kravaty, ktorá mu obopínala hrdlo, nemal skláňať hlavu, čo malo spôsobiť, že jej nositeľ vyzeral dôležitejšie a formálnejšie. Nosievala sa i na poľovačky, kde nebola len estetickou záležitosťou, ale aj praktickou – v prípade potreby sa ňou mohlo obviazať zranenie jej nositeľa či koňa alebo psa.

možností je veľa

Pravidlá nosenia kravaty boli kedysi oveľa rôznorodejšie. Existovalo viacero jej druhov a každá z nich mala viacero spôsobov viazania. Už v roku 1818 vznikla príručka Neckclothitania, kde boli ilustrované návody, ako uviazať 14 rôznych uzlov. Bola to prvá kniha, kde sa na označenie nákrčníka použilo slovo kravata. Jej viazanie sa stalo zručnosťou, ktorú mal ovládať každý džentlmen. Niektoré štýly sa stali zosobnením vyššieho postavenia a zámožnosti.