pošta, akú poznáme dnes, je moderným vynálezom, ale zrodila sa už dávno predtým. Správy sa doručovali odnepamäti, najprv ústnym podaním, neskôr so vznikom písma začali vznikať prvé listy a ich poslovia. Prví, ktorí preukázateľne využívali služby kuriérov, boli egyptskí faraóni. Tí prostredníctvom nich rozposielali dekréty po celom štáte. Aj v starom Ríme fungoval štátny kuriérsky systém pod názvom cursus publicus. Podobný aparát mala aj Čína. Každá civilizácia a ríša komunikovala v rámci seba i so svojimi spojencami nejakou formou doručovacej služby – každá z nich hľadala spôsob, ako doručiť informáciu spoľahlivo, bez skreslenia a čo možno najrýchlejšie.
zrod modernej pošty
Doručovacie služby sa vyvíjali spolu s potrebami civilizácií. V stredoveku bola komunikácia privilégiom panovníkov a cirkvi – správy prenášali mníšske rády, kuriéri či cechy obchodníkov. Až renesancia priniesla prvé zárodky pošty v dnešnom zmysle slova.
Myšlienka, že by boli správy doručované bez osobného sprostredkovateľa, bola revolučná. Ľudstvo si na jej vznik muselo počkať do 16. storočia. Rímsko-nemecký cisár Maximilián I. zaviedol v roku 1505 v ríši poštový systém a jeho riadením poveril Františka von Taxisa. Jeho rodina prevádzkovala poštové služby medzi talianskymi mestskými štátmi od roku 1290. Jeho služba je považovaná za prvú modernú poštovú službu na svete. Kombinovala vtedajšie technické a organizačné prostriedky s cieľom vytvoriť transkontinentálnu službu. Tú dokonca za určitý poplatok mohla využívať aj verejnosť. Spájala Nemecko, Rakúsko a Taliansko. Taxisovci v priebehu rokov vybudovali systém pravidelných trás a staníc, kde sa menili poslovia aj kone. Pošta sa tak stala prvou inštitúciou, ktorá prekonávala hranice štátov. Jej veľkou výhodou bolo to, že už nebola len výsadou šľachty či panovníkov, ale vďaka industrializácii sa stala dostupnou pre všetkých.
revolúcia čaká
Nasledujúce dve storočia sa neustále budoval a vylepšoval poštový systém, viaceré štáty sa ním inšpirovali. Mnohí hľadali spôsoby, ako doručovaciu službu zefektívniť. Rok 1840 priniesol novinku, ktorá v tejto oblasti spôsobila revolúciu. Sir Rowland Hill urobil reformu poštového systému. Ten dovtedy fungoval tak, že cena doručenia závisela od vzdialenosti medzi odosielateľom a príjemcov a od počtu prenášaných listov papiera. Celoštátny systém s paušálom a hmotnostnými obmedzeniami, aké poznáme dnes, neexistoval. Hill zaviedol platby vopred a penny poštovné. Ako ale prinútiť odosielateľa, aby zaplatil poplatok? Zaviedol oficiálne predtlačené obálky a samolepiace poštové známky. Penny Black, teda čierna penny sa stala prvou poštovou známkou na svete. Zavedenie jednotného poplatku ešte prispelo k rozšíreniu služby, ktorú využívala celá spoločnosť. Zásielky prúdili krížom-krážom po svete, noviny sa začali doručovať čoraz rýchlejšie. Poštár sa stal symbolom spoľahlivosti – oproti minulosti trvalo doručovanie kratšie, zásielky sa vďaka premyslenému systému nestrácali v dôsledku zámeny alebo početných presunov medzi doručovateľmi.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.