spúšťačom mala byť fáma, že židovský lekár MUDr. Karol Berger očkuje deti jedom. Rozvášnený dav vtrhol do školy, vyvliekol z nej lekára Bergera a začal ho lynčovať. Následne vtrhol aj do domov ďalších ľudí a v lynčovaní pokračovali. K incidentu bola privolaná vojenská posádka, no namiesto ochrany napadnutých sa vojaci pridali na stranu násilníkov.
Kniha Pogrom v Topoľčanoch autoriek Heleny Kopeckej a Kataríny Beňovej vyjde na konci roka 2025. Tu je niekoľko dobových záznamov
• z takmer dvoch stoviek útočníkov bolo obžalovaných iba 45 osôb, z čoho bolo niekoľko ľudí z iných miest ako Topoľčany, 6 z nich bolo už v minulosti trestaných, 10 bolo žien
• medzi pôvodne zadržanými bolo aj 9 mladistvých a ďalších 11 žien a 7 mužov (čiže z cca 200 výtržníkov bolo zadržaných iba 72)
• takmer všetci výtržníci pochádzali z tzv. nižšej sociálnej vrstvy, boli nezamestnaní, vykonávali pomocné robotnícke práce a ženy boli v domácnosti
Výber z obžaloby zo dňa 26. júla 1946 - Všetci 45 obžalovaní dňa 24. septembra 1945 spolu s viac ako sto nezistenými osobami a s viacerými nezistenými vojakmi topoľčianskej posádky, ozbrojenými puškami a bodákmi, zhromaždili sa pred budovou ľudovej školy v Topoľčanoch, aby napadli a páchali násilnosti na občanoch židovského vierovyznania, nachádzajúcich sa na mieste.
Obžalovaní (vymenovaných 12 osôb) podnecovali demonštrantov k násilnostiam proti Židom, vodili útočiaci dav ľudí po meste a ukazovali im, kde Židia bývajú, povzbudzujúc ich pri tom, aby Židov hľadali a sami spolu s ostatnými ukrytých Židov vyvláčali násilím z bytov, huckali demonštrantov, aby Židov trýznili, vraždili a obrali ich o majetok, lebo i tak budú všetci Židia odtransportovaní do večera z mesta. Následkom toho bolo asi 40 Židov poranených tak, že liečenie ich zranení trvalo od 8 do 28 dní. Vo viacerých prípadoch boli vyrabované ich byty.
Obžalovaný č. 2 udrel MN päsťou po nose s výkrikom „Zabiť treba toho Žida a všetkých židákov!“ BS zbil a dokopal tak, že sa liečila 14 dní a EK po vniknutí do jeho bytu vláčil po zemi, zbil ho päsťami a dokopal tak, že jeho liečenie trvalo 10 dní.
Obžalovaný č. 14 hľadajúc Židov po domoch, spolu s nezisteným vojakom, ozbrojeným puškou a bodlom, vošiel do bytu HF v Topoľčanoch a keď tam nenašiel AW, ktorého chceli odviesť a vojak chcel odísť, obžalovaný ho upozornil, že aj HF je Žid a že ho treba odviesť, čo neznámy vojak po osobnej prehliadke HF aj spravil a na ulici ho odovzdal davu s tým, aby ho zbili, pričom HF bol demonštrantmi zbitý tak, že utrpel poranenia hojace sa 28 dní.
Obžalovaná č. 15 naviedla dav, ktorý vnikol do dvora domu na Štefánikovom námestí, aby napadol rodiny S a L bývajúce v tomto dome, pričom mu ukázala ich byty a keď demonštranti vyvliekli na dvor AS a BS podnecovala ich, aby ich zabili a vykrikovala: „Len im dajte, vyvraždite ich všetkých!“.
pamätník spomína
Na pogrom si pamätá dnes už 87 ročný pamätník Ivan Kleman z Topoľčian. Ivan vtedy chodil do druhej triedy štátnej školy, ktorá bola neďaleko tej kláštornej. „To sa hnalo pod naše okná. My sme mali triedu otočenú do ulice a išlo to tam smerom k tomu kláštoru. Nás deti poslali, aby sme išli domov. Potom sa hovorilo, že bijú Židov. Ale my sme boli už mimo toho, už sme boli bokom. Nás to ako deti nezaujímalo. Viem však, že ublížili človeku, ktorý bol roduverný Topoľčanec a medzi Topoľčancami žil. Voľakto naňho pustil takúto klebetu, neviem prečo. Ono sa síce hovorilo, že sa niektorí tí arizátori boja, že budú musieť vracať nakradnuté majetky. Neviem, čo to bolo, ako to bolo. No toľko si pamätám, že jemu, chudákovi, ublížili. Nezaslúžene, lebo ten človek si to skutočne nezaslúžil. Tak ako som ho ja poznal,“ spomína na ten deň Ivan.
Obdobie dospievania a ranej dospelosti sa Ivanovi spája aj so spomienkami na MUDr. Karola Bergera. Uznávaný lekár Karol Berger prežil koncentračný tábor a po druhej svetovej vojne sa vrátil domov do Topoľčian. Niekoľko týždňov po návrate zažil v septembri 1945 topoľčiansky pogrom, najväčší povojnový pohon na preživších Židov na Slovensku. Napriek týmto príkoriam v Topoľčanoch ostal. „Jeden z tých ľudí, ktorý sa vrátil, bol Žid, ktorého potom ľudia naháňali, Karol Berger. To bol jeden príjemný veselý pán, o ktorom sa hovorilo, že to je lekár pre chudobných. Vtedy nebolo povinné zdravotné poistenie. Ak niekto nemal na doktorov, tak išiel k Bergerovi. Ten mu to urobil „na borg“ (pozn. na úver). Potom ho, chudáka, naháňali,“ spomína Ivan na doktora Bergera, ktorého mali ľudia vo veľkej úcte. „Vtedy sa spoločenský život tej takzvanej strednej vrstvy alebo takej tej vyššej strednej vrstvy odohrával na Korune (pozn. hotel Koruna). Bola tam kaviareň, kde sa všetko zgrupovalo. On len medzi Topoľčancami. Ľudia ho brali za svojho. Žiadne, že Žid. To bol Karol Berger. Tak to bolo, aspoň čo ja viem.“ Doktor Berger pôsobil ako súkromný lekár a neskôr ako obvodný lekár železničiarov v Topoľčanoch. Berger v Topoľčanoch žil so svojou rodinou a pôsobil ako lekár až do roku 1968. Prvý z rodiny z Topoľčian odišiel jeho adoptívny syn a príchod vojsk Varšavskej zmluvy nadobro pretrhol puto vynikajúceho lekára s jeho rodným mestom. Bergerovci sa odsťahovali do Nemecka. Čo nedokázala jedna totalita a nenávisť, dokončila druhá. Ivan doteraz nechápe, kde sa kedysi v ľuďoch tá nenávisť zobrala. „Dosť neblahú úlohu, myslím si, že zohrala fara. To tiež tak z počutia viem. Tu bol vtedy veľmi obľúbený Richter, ľudia ho velebili a on vraj mal problémy so Židmi. Veď oni boli vtedy pánmi situácie a do dnešného dňa chcú kafrať,“ uzatvára spomienky na nešťastnú topoľčiansku antisemitskú škvrnu Ivan.
pogrom z dnešného pohľadu
Topoľčiansky pogrom zanechal hlbokú a trvalú jazvu na povesti mesta, keď činy malej skupiny jednotlivcov z nižších spoločenských vrstiev, vedených predsudkami a nenávisťou (niekto by ich nazval aj „lumpenproletariát“), vrhli tieň na celú komunitu a poznačili vnímanie Topoľčian doma aj v zahraničí na dlhé desaťročia.
Skoro 60 rokov sa o tejto udalosti takmer nehovorilo. Až v roku 2005 sa vtedajšie vedenie mesta ospravedlnilo posledným preživším a ďalším generáciám tých, ktorí boli vyhnaní z domovov, kde po stáročia žili, podnikali, pracovali a vychovávali svoje deti. Po 80 rokoch od pogromu sa uskutočnila dojemná a dôstojná pietna spomienka, ktorej sa zúčastnili aj topoľčianski rodáci Ervín Schönhauser (preživší pogrom) a Ing. Igor Rintel (bývalý predseda organizácie Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike), historik Ivan Kamenec, Verejný ochranca práv v SR Róbert Dobrovodský, bývalé aj súčasné vedenie mesta Topoľčany, zástupcovia kresťanských cirkví a mnoho ďalších osobností a verejného a kultúrneho života.
Topoľčany neboli jediné mesto, kde sa pogrom na Židoch po vojne udial, no bolo to jedno z mála miest, ak nie jediné, kde sa našla spoločenská a politická vôľa sa za túto traumu ospravedlniť.
Autorka je dokumentaristka o.z. Post Bellum