bol držiteľom 42 patentov a množstva ocenení, predovšetkým však vyvinul FM (frekvenčnú moduláciu), ktorá dokázala urobiť z počúvania rádia naozaj kultúrny zážitok, a to aj v stereo zvuku.

Počas prvej svetovej vojny dosiahol hodnosť majora v spojovacom zbore americkej armády, a preto ho mnohí poznali ako majora Armstronga. Jeho život bol plný kreativity, ale aj smoly a skončil tragicky.

milovník vlakov 

Armstrongovi rodičia boli natoľko oddaní svojej presbyteriánskej cirkvi, že keď sa presťahovala na sever New Yorku, rodina ju nasledovala a usadila sa na Upper East Side. Odkiaľ sa neskôr kvôli Edwinovej chorobe presťahovali do domu v meste Yonkers s výhľadom na rieku Hudson. V dôsledku Sydenhamovho syndrómu mával po zvyšok života tik, zhoršujúci sa stresom či vzrušením. To a dva roky, počas ktorých sa pre chorobu učil doma, spôsobili, že sa chlapec uzavrel do seba. Zaujímal sa o elektrické a mechanické zariadenia, fascinovali ho vlaky. Keď sa rozhodol študovať elektrotechniku, nikoho to neprekvapilo. Promoval na Kolumbijskej univerzite v roku 1913. Po prvej svetovej vojne sa vrátil na svoju alma mater ako laborant a neskôr ako výskumný asistent. Ako jeden z mála sa nestal firemným zamestnancom, ale založil si vlastné výskumné laboratórium, a preto na rozdiel od mnohých svojich kolegov vlastnil svoje patenty. V polovici 30. rokov sa stal profesorom elektrotechniky na Kolumbijskej univerzite, kde zostal po zvyšok života.

prvé objavy

Jedným z vynálezov, ktorými sa Armstrong preslávil, je regeneračný prijímač, ktorého základ tvoril ladiaci obvod s elektrónkou, kam zaviedol pozitívnu spätnú väzbu – časť zosilneného rádiového signálu sa vracala späť na vstup. Oproti dovtedajším riešeniam sa tým až tisícnásobne zvýšilo zosilnenie a prijímač dokázal zachytiť aj veľmi slabé signály na veľké vzdialenosti. Na tomto princípe Armstrong neskôr postavil svoj superheterodynový prijímač, ktorý sa stal základom väčšiny moderných rádií.