boli to cisárske Nemecko, jeho spojenci Rakúsko-Uhorsko a Osmanská ríša, ako aj ich nepriateľ cárske Rusko, ktoré sa navyše ocitlo v revolučnom chaose nastávajúcej občianskej vojny. 

Nemecké cisárstvo padlo, na troskách Rakúsko-Uhorska vznikli nové štáty, sovietske Rusko sa pokúsilo pod novou, revolučnou etiketou pozliepať svoju obrovskú ríšu a Osmanská ríša sa rozpadla. Na obrovskej šachovnici sveta politici presúvali hranice a milióny obyvateľov tak, aby vytvorili nové usporiadanie pomerov v Európe a vo svete, ktoré malo zabrániť zopakovaniu veľkej vojny. Bol najvyšší čas pokúsiť sa nanovo usporiadať svet...

pokus o redukciu zbrojenia

V januári 1919 víťazné mocnosti Dohody usporiadali Parížsku mierovú konferenciu. Tón konferencie, ktorej sa zúčastnilo 27 víťazných štátov Dohody, udávalo päť veľmocí: Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko a Japonsko. Cieľom konferencie bolo vytvoriť právny rámec na potrestanie Nemecka ako hlavného vinníka za rozpútanie prvej svetovej vojny. Výsledkom ťažkých rokovaní bola mierová zmluva, ktorá bol podpísaná 28. júna 1919 vo Versailles. Porazené Nemecko prišlo o časť územia, muselo zaplatiť obrovské vojnové reparácie, jeho ozbrojené sily boli zredukované na minimum, krajina sa ocitla na hranici hospodárskeho krachu.

Ťažká hospodárska kríza však postihla aj víťazov. Jednou z možností, ako sa z krízy dostať, bola redukcia zbrojenia, najmä námorného, ktoré bolo finančne veľmi náročné. S iniciatívou usporiadať konferenciu o námornom odzbrojení prišli Spojené štáty. Konferencia sa začala v novembri 1921 vo Washingtone a jej výsledkom bola Washingtonská námorná zmluva, ktorú námorné mocnosti podpísali 6. februára 1922. V prvom rade išlo o redukcie tonáže najmä kategórie bitevných lodí a bitevných krížnikov, z ktorých časť bolo možné prestavať na lietadlové lode. 

lietadlový krížnik?

V Royal Navy sa to týkalo trojice bitevných krížnikov Glorious, Courageous a Furious, zaradených do služby v roku 1917. Už počas dokončovania poslednej z nich, Furious, sa zrodila myšlienka plánované ťažké delo na prove nahradiť hangárom a nad ním postaviť letovú palubu s dĺžkou 49 metrov. Loď mala plný výtlak 27 165 ton, poháňala ju štvorica parných turbín s výkonom 90 000 koní, čo umožňovalo dosiahnuť rýchlosť 30 uzlov.