Milí priatelia!
Róbert Fico si nevšimol, že bol 17. november a teraz nás chce všetkých vtiahnuť do tohto nevšímania.
Za obdobie komunizmu, politický režim pripravil o život na Slovensku viac ako 705 našich spoluobčanov. Viac, ako 71 tisíc ľudí zo Slovenska bolo odsúdených z politických dôvodov do väzenia. Komunistický režim odvliekol z domovov viac ako 15 tisíc ľudí. Prenasledované boli cirkvi a veriaci, živnostníci, roľníci, učitelia, ich rodiny a deti, a takto by sme mohli pokračovať. Róbert Fico chce zrušiť 17. november ako deň pracovného pokoja, aby sme si v starostiach každodennej práce tieto obete už nevšímali.
Róbertovi Ficovi sa už darí normalizovať svoju vládu v nevšímaní. Splnomocnenec vlády si nevšimol, že tu bol covid. Nominanti Róberta Fica vo vysokých funkciách si nevšimli, že majú podať pravdivé majetkové priznanie. Ministerstvo kultúry si nevšíma, že rozvracia kultúru na Slovensku. Ministerstvo spravodlivosti, si myslí, že sme si nevšimli, že amnestovali páchateľov korupcie. A vláda chce, aby sme si nevšimli, že pri zrušení dvoch pracovných dňoch pokoja na jeden rok, sa 17. november zruší natrvalo.
Premiér Fico sa diví, že sme si všimli, že bol v Pekingu na oslavách Dňa víťazstva, jediný z lídrov európskej únie, v spoločnosti diktátorov z Ruska, Číny, Severnej Kórey, Vietnamu, Kuby, Bieloruska, Azerbajdžanu, Iránu či afrických krajín. Pán premiér Fico, v Číne ste nereprezentovali Európsku úniu a nereprezentovali ste ani nás. Reprezentovali ste tam len seba a možno komunistický režim pred 17. novembrom 1989 v Československu.
Nevšímanie je najlepšia cesta k spoločenskej rezignácii občanov a postupnému prechodu k autoritatívnemu spôsobu vládnutia v krajine.
Ale Róbert Fico si našťastie nevšimol jednu podstatnú vec. Že ste tu vy, slobodní občania Slovenska, v Bratislave a ďalších mestách Slovenska. Že nie on a táto vládna koalícia sú Slovensko, ale vy a my, demokraticky zmýšľajúci ľudia sme Slovensko. My sme Slovensko!
Slovensko vždy patrilo, patrí a bude patriť do západnej civilizácie, ktorá si ctí právo, práva občanov a slobodu slova. Civilizácie, ktorá si v dejinách všímala zlo, cudzie i svoje, a to ju hnalo dopredu.
Milí priatelia! Koľkými búrkami prešlo vo svojich dejinách už Slovensko?! Ale vždy sa našli ľudia, ktorí ho posunuli dopredu, k lepšiemu životu. Džme pospolu, vydržme v tomto zápase, „pravda a láska zvíťazí aj dnes nad lžou a nenávisťou!. Ďakujeme vám, že ste sem dnes prišli! Víťazstvo je, ako vždy, definitívne naše!