so Slovenskou informačnou službou (SIS) sme si zažili všeličo. V divokých deväťdesiatych rokoch únos prezidentovho syna, spoluprácu s podsvetím na vražde korunného svedka, vyslanie komanda do zahraničia s cieľom zlikvidovať ďalšieho svedka. Spoločenské zriadenie sa zmenilo, bola vytvorená spravodajská služba s novým názvom, ale metódy komunistickej Štátnej bezpečnosti v nej zostali. 

sága o SIS

Po porážke mečiarizmu a demokratizácii spoločnosti prišiel rad na SIS. Zmenilo sa vedenie, preverovali sa príslušníci, prebehol výber nových. No krátko po vzniku druhej  Dzurindovej vlády prišla v roku 2003 kauza Skupinka a opäť začali ťahanice o bezpečnostné zložky. Po nástupe Ficových vlád sa SIS prepadla na dno marazmu, tunelovania štátu a zneužívania služby na všetko možné namiesto ochrany bezpečnosti štátu.

Sme asi jediný štát na svete, kde riaditeľ spravodajskej služby má na jednom predlaktí vytetovaného mafiána a na druhom obžalovaného z ťažkých zločinov. To, že Pavol Gašpar v odpočutom rozhovore na poľovníckej chate hovorí o zapichnutí vidličky do čela dnešného podpredsedu vlády a vražde špeciálneho prokurátora, mnohí považujú za hlúpe silácke reči.

Ono to však svedčí o mentálnej a charakterovej výbave tohto človeka. Do čela by si ho asi nevybrala ani partička zlodejov, nieto kľúčová inštitúcia pre bezpečnosť štátu. Naši spojenci sú zhrození a izolujú nás; naši nepriatelia, teroristi a nadnárodný zločin si mädlia ruky.