na niektoré sa turista dostane celkom jednoducho, bez nejakej extrémnej námahy, na niektoré je cesta zložitejšia, namáhavejšia a v zime sa k nim vôbec nedá dostať. Jednou z takto ťažko dostupných je Chata pod Rysmi, ktorá je počas zimných mesiacov pre verejnosť uzavretá. Hrozia tu počas výstupu k nej lavíny. Je to najvyššie položená a najmladšia chata vo Vysokých Tatrách, postavili ju až v roku 1933. Chatu v minulosti „preslávil“ vodca Veľkej októbrovej revolúcie Vladimír Iľjič Lenin. Teda niežeby ju postavil alebo bol na nej chatárom, a už vôbec nie horským nosičom. On sa len údajne z poľskej strany vyškrabal na vrchol Rysov, aby si spríjemnil svoj pobyt v exile. Komunisti potom na počesť tohoto Leninovho výstupu celé roky organizovali masové výstupy mládeže na tento štít. Za pár dní ich tam vystúpili stovky, možno tisíce. Bola to taká vysokohorská spartakiáda, ktorá sa konala na počesť vodcu revolúcie a zároveň človeka zodpovedného za smrť miliónov nevinných ľudí. Lenže vtedy sa o tomto súdruhovi, vodcovi revolúcie, takto ani náhodou nedalo hovoriť. Bol to taký komunistický boh a podobné slová by stáli ich autora mnohoročné väzenie. Práve táto chata, vlastne jej chatár vyvolal pred pár týždňami doslova búrku nevôle nielen medzi turistami, ale celou spoločnosťou, až takú, že možno aj ten nabalzamovaný súdruh, uložený v mauzóleu na Červenom námestí, sa nespokojne pomrvil.

ako sa Viktor Beránek stal chatárom 

Viktor stále hovorí takou zaujímavou češtinou. Občas ju preloží slovenským slovom a do viet sa mu vkráda nenápadný slovenský prízvuk: „Bol som problémový chalan a protisocialistický živel. Po okupácii som popísal celý Starý Smokovec protiruskými heslami a to mi komunisti nezabudli. Ešte aj na učebnicu ruštiny, ktorú sa musel povinne učiť každý žiak, som namiesto nápisu Ruština napísal ‚Okupanština‘. Na základnú vojenskú službu som narukoval k ‚Pétepákm‘, teda medzi cigánov, jehovistov a iných ideovo závadných občanov. Cítil som sa medzi nimi dobre a celkom rád na tú dobu spomínam.“