hlas je po voľbách najnepravdepodobnejším partnerom dnešnej opozície. Je pupočnou šnúrou spojený s Ficovým Smerom a ak to niekto myslí s povolebnou zmenou vážne, nemôže na niečo také pomyslieť – ani len ako na mediálnu návnadu.  Ak niekto navrhuje takúto alternatívu, vytvára v podstate poplašnú správu a myslí fakticky len na to, ako vydláždiť Matovičovi cestu do vlády. 

To je technická stránka veci. Tá politická súvisí s otázkou, či sa môže Matovič zmeniť – či bude schopný vládnuť s ostatnými bez toho, aby znovu zlikvidoval vládu, keď už teraz, v opozícii, ostreľuje Progresívne Slovensko pochybnosťami, či bude vedieť priniesť do vlády riešenia, ktoré by posunuli Slovensko dopredu bez ponožiek na európskom radiátore. Ďalšie pochybnosti sú o tom, či by Matovič nerobil hlbokú orbu podľa Naďa, spočívajúcu podľa Naďových vlastných slov v tom, že je potrebné „pozatvárať proruskú kolaborantskú zradcovskú svoloč“. To je naozaj jazyk hodný Matoviča. Medzi spravodlivosťou a vendetou je totiž rozdiel ako medzi demokratickou a totalitnou krajinou. Naď nebol u Matoviča náhodou, ešte stále uňho vidno jeho právnu neškolenosť.