k podrobnostiam legislatívy, ktorá by nariadila povinný sken súkromných konverzácií na aplikáciách ako Signal, WhatsApp či Messenger, sa čoskoro dostaneme. Najzodpovednejšie je však na začiatok vysvetliť, prečo je priskoro na paniku a hádky s trollmi na sociálnych sieťach. Všetko, čo o návrate nariadenia proti materiálom sexuálne zneužívajúcich detí (CSAM, alebo ľudovo “chat control”) vieme, pochádza z úniku interných informácií z rokovania Rady Európskej únie. Rokovania ministrov členských štátov v Rade EÚ pritom bývajú súkromné z celkom rozumného dôvodu - vlády členských krajín potrebujú priestor, v ktorom môžu nezáväzne diskutovať bez verejného tlaku. 

Informácie, ktoré ku nám preniknú spoza zavretých dverí Rady, teda v žiadnom prípade nie sú definitívne - ak sa aj ministri členských štátov na niečom vôbec zhodnú (pričom konkrétne na “chat control” legislatíve sa už v minulosti viackrát nezhodli), tak výstup z ich rokovania (v tomto prípade) poputuje rovno do Európskeho parlamentu, kde o ňom verejne diskutujú a hlasujú naši priamo zvolení europoslanci. Čas na najväčší verejný tlak a podrobné diskusie teda príde až v momente, keď sa vyjasní, o čom presne vlastne máme diskutovať. 

Naliehavá (a pochopiteľná) kampaň aktivistov za digitálne práva sa však postarala o vlnu odporu skôr, ako sa “Chat control” vôbec dostal k hlasovaniu. Dnes je jednoduché naraziť na web-stránky, ktoré informácie z Rady Európskej únie premenili na interaktívne tabuľky a mapky štátov, ktoré údajne hlasovali za alebo proti. A keďže sa Slovenská vláda podľa všetkého doteraz stavala k návrhu pozitívine, tak dnes na stránke fightchatcontrol.eu nájdete mená všetkých našich europoslancov, od progresívcov až po protofašistov z Republiky, bok po boku vysvietených červenou farbou – akoby už za masové skenovanie súkromných správ hlasovali sami. 

Nie každý si však prečíta malé písmo, ktoré vysvetľuje, že stanovisko europoslancov je len predpokladané - autori stránky jednoducho usúdili, že všetci europoslanci budú hlasovať v súlade s rozhodnutím ich vlád v Rade EÚ. A tým samozrejme odignorovali hneď niekoľko podstatných faktorov, od rôznych frakcií v Európskom parlamente, až po vnútroštátne stranícke boje v členských krajinách.