panamský prieplav s dĺžkou približne 82 kilometrov je jedným z moderných divov sveta. Spája Atlantický a Tichý oceán, čím rýchlo nadobudol veľký hospodársky, politický a vojenský význam. Ročne ním prepláva okolo 14-tisíc lodí z celého sveta. Presúva sa cezeň asi 6 %  svetového námorného obchodu. Hoci jeho výstavba bola náročná a prevádzka desaťročia spôsobovala spory medzi Panamou a USA, naďalej rastie. Spolu so Suezským prieplavom patrí k dvom najstrategickejším vodným miestam na svete. 

plány, na ktoré sa čakalo 

Hoci Panamský prieplav vznikol na začiatku 20. storočia, myšlienka na jeho vybudovanie sa zrodila oveľa skôr. Nápad vytvoriť kanál vedúci najužším miestom Strednej Ameriky, Panamskou šijou, sa zrodil v 16. storočí. Španielsky kráľ a rímsko-nemecký cisár Karol V. v roku 1534 vyhlásil, že prieplav by uľahčil lodiam cestu zo Španielska do Ekvádoru a Peru. Tie totiž museli oboplávať celú Južnú Ameriku, prejsť cez Magalhaesov prieliv, nachádzajúci sa medzi juhoamerickou pevninou a Ohňovou zemou, alebo cez Drakov prieliv, ktorý bol pre časté búrky nebezpečným miestom pre plavbu. 

Nápad na vybudovanie prieplavu síce vznikol, no nikdy sa nezačalo s prácami. K realizácii tohto ambiciózneho plánu došlo o takmer 350 rokov neskôr. Zhostili sa ho Francúzi. S výstavbou prieplavu bez plavebných komôr začali v roku 1880. Za jej priebeh bol zodpovedný podnikateľ a inžinier Ferdinand de Lesseps, ktorý sa podieľal na výstavbe Suezského prieplavu. Práce ale nešli podľa plánov. Komplikovala ich nielen náročnosť projektu, ale aj odhalenie korupcie a choroby ako malária, žltá horúčka a iné, ktoré sa v tých časoch šírili oblasťou. Po 13 rokoch preto práce utíchli. Počas tohto obdobia údajne na následky ochorení zomrelo približne 22-tisíc ľudí.

Sen o Panamskom prieplave sa ale nerozplynul, iba zmenil realizátora. Štafetu po Francúzoch prevzali v roku 1904 Američania. Projektu predchádzala dohoda o sfére vplyvu v oblasti: Američania pomohli Paname získať nezávislosť od Kolumbie, za čo získali kontrolu nad prieplavom. Tentokrát malo ísť o prieplav s plavebnými komorami. Stroje odkúpili od Francúzov a poučili sa aj z ich chýb. Pred začatím stavebných prác vybudovali v oblasti kanalizáciu, dezinfikovali domy, postrekovali liahniská komárov, inštalovali proti nim sieťky, toto bola len časť opatrení. Napriek nim sa chorobám nevyhli. V ich dôsledku prišli o viac ako päť a pol tisíca robotníkov.

sen, ktorý sa stal skutočnosťou

Stavebné práce sa začali v roku 1906. Americký prezident Theodore Roosevelt vymenoval za hlavného inžiniera Johna Franka Stevensa. Ten sa dovtedy zaoberal železnicami, so stavbou lodí nemal žiadne skúsenosti, a tak po roku rezignoval. Na jeho miesto nastúpil George Washington Goethals, ktorý už na podobných projektoch pracoval.