Slovensko v špirále podpriemeru

stále horšie výsledky

Výsledky slovenských žiakov v testoch PISA ukazujú konzistentný pokles výkonu v porovnaní s priemerom OECD. Nejde len o nedávny jav, ale súčasť dlhodobého trendu pozorovaného už od roku 2012, keď sme sa pod priemerné hodnoty výsledkov dostali po prvýkrát, a to vo všetkých troch hodnotených oblastiach – čitateľskej gramotnosti, matematike a prírodovedných predmetoch. Skutočnosť, že negatívny vývoj vo výsledkoch bol zjavný už pred pandémiou covidu, ktorá mohla mať na dramatické zhoršenie výsledkov počas testovania v roku 2022 značný vplyv, naznačuje nedostatok pružnosti a adaptability vzdelávacieho procesu. Tento pretrvávajúci pokles tak poukazuje na hlboko zakorenený štrukturálny problém v slovenskom vzdelávacom systéme, ktorý bráni jeho zlepšovaniu a potenciálne vedie k prehlbovaniu rozdielov v zručnostiach v porovnaní s úspešnejšími krajinami OECD. Vyvoláva tiež kritické otázky o účinnosti vzdelávacích politík a reforiem implementovaných za posledné desaťročie. Pri porovnaní výkonu Slovenska v testoch PISA s našimi bezprostrednými susedmi a priemerom OECD sa objavuje jasná disparita. Zatiaľ čo Slovensko dosahuje výsledky pod týmito hodnotami vo všetkých predmetoch, susedné krajiny, snáď až na Maďarsko, vo všeobecnosti túto referenčnú hodnotu vo väčšine cyklov testovania  prekračujú. Napriek zdieľanému historickému a geografickému kontextu prekonávajú študenti z Rakúska, Česka a Poľska tých slovenských, čo naznačuje, že výzvy v našom školstve nie sú regionálnym javom, ktorý by postihoval aj okolité krajiny, ale čisto špecifickým problémom Slovenska.

máme stále menej špičkových študentov

Pri detailnejšom pohľade na výsledky PISA sa problémy Slovenska ďalej prehlbujú. V porovnaní s rokom 2009 sa výrazne zvýšil podiel študentov v rizikovej skupine (t. j. študentov s najnižšou úrovňou vedomostí dosahujúcich nedostatočné výsledky) vo všetkých troch oblastiach, zatiaľ čo podiel špičkových študentov zostáva nízky a konštantne klesá. Napríklad v roku 2022 patrilo medzi špičkových v čitateľskej gramotnosti len 3,4 % študentov, pričom priemer v EÚ bol na úrovni 6,5 %. Alarmujúci je fakt, že vyše 35 % žiakov nedosahuje v čitateľskej gramotnosti ani základné zručnosti,  ktoré sú hlavným predpokladom pre ďalšie vzdelávanie.