keď sa v roku 2009 Robert Fico v súvislosti s nálezmi na hradisku Bojná vyjadril, že už v 9. storočí sú dejiny slovenské, a o Svätoplukovi ako o „kráľovi starých Slovákov“, vyvolal debatu viacerých historikov (ženy historičky nezasiahli) k titulovaniu Svätopluka a tiež k zmätočnému termínu „starí Slováci“. Svoje pohľady na dejiny Robert Fico akoby zhmotnil do sochy Svätopluka, ktorá bola krátko pred voľbami v roku 2010 osadená na nádvorí Bratislavského hradu (6. júna 2010).

Socha bola vnímaná kontroverzne. Na jeseň 2010 Richard Sulík ako vtedajší predseda parlamentu požiadal o vyjadrenie k nej Historický ústav SAV aj Univerzitu Komenského. Výsledkom odbornej diskusie bolo nakoniec zachovanie sochy, ale z podstavca odstránili zavádzajúce spojenie „kráľ starých Slovákov“. Slová Roberta Fica a osadenie sochy Svätopluka však podnietili nešťastný posun v slovenskej historiografii, menovite u časti bádateľov pôsobiacich aj na univerzitách, k používaniu termínu „slovenské dejiny“ už pre 6. storočie a k jeho „vývozu“ do sveta v podobe publikácie, ktorú vydala Filozofická fakulta UK (Homza: The Handbook of the Oldest Slovak History, Bratislava 2024).

Druhý príklad: V prejavoch členov štvrtej vlády Smeru ku koncu druhej svetovej vojny v Európe je evidentný silný návrat k tomu naratívu, ktorý sme tu počúvali do roku 1989. Teda k výkladu, ktorý ohraničuje druhú svetovú vojnu len rokmi 1941 – 1945, a robí to preto, lebo v júni 1941 napadlo nacistické Nemecko Sovietsky zväz, hoci 1. máj ešte spolu oslavovali vojenskou prehliadkou v Moskve.

Keď premiér vymedzil druhú svetovú vojnu týmito rokmi, vysvetleniami reagovalo hlavne novinárske prostredie. Bola by sa žiadala silná reakcia od inštitucionalizovaných historikov, ktorí by upresnili fakty a vysvetlili, prečo je počiatok druhej svetovej vojny vnímaný niektorými krajinami inak a prečo Robert Fico používa vymedzenie rokmi 1941 až 1945, a čo sa dialo na východnom fronte v rokoch 1939 až do pamätného júna 1941. Absencia takéhoto verejného postoja akademických historikov – najmä keď máme na Slovensku jedenásť katedier histórie – je zarážajúca.

slovenský štát alebo „prvá Slovenská republika“?

Tretí príklad: V dnešnej politickej realite sa zmenilo označenie používané pre politický útvar, ktorý vznikol po Mníchovskej dohode v septembri 1938 (ktorá bola neskôr vyhlásená za neplatnú). Do roku 1989 sa pre tento útvar v učebniciach dejepisu alebo encyklopédiách používal výraz „slovenský štát“ s malým „s“. Po roku 1989 nastal prílev publikácií a vyjadrení od exilových historikov a cirkevných predstaviteľov, ktorí so slovenským štátom sympatizovali. Ich vplyv zapôsobil aj na zmenu v terminológii. Upustilo sa od označenia „slovenský štát“ a používa sa viac pomenovanie Slovenská republika, aj v učebniciach dejepisu.