ako vidíte stav odpadového hospodárstva na Slovensku? Aj v porovnaní s krajinami V4.

Slovensko transponovalo takmer všetky odpadárske právne normy EÚ, takže navonok by sme mohli byť spokojní. V realite zaostávame najmä v spôsobe zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu – ako neupravený ho stále voľne skládkujeme, čo je v EÚ zakázané. Musí byť upravený. V porovnaní s V4 sme za Poliakmi, ČR napreduje v energetickom zhodnocovaní odpadu, úroveň MR a SR je približne rovnaká.

ako je podľa Vás možné zvýšiť podiel recyklácie odpadu tak, aby sme sa aspoň začali približovať hodnotám, ktoré vyžaduje EÚ?

Recyklácia v SR má jediný problém – je drahá. Je omnoho lacnejšie a jednoduchšie vyrobiť obal na šampón z nového plastu ako z recyklátu. Naviac výrobcovia obalov nie sú ochotní platiť výšku recyklačných poplatkov za svoje výrobky v tej výške, ako ich platia v Rakúsku alebo v Nemecku, a preto vzniká finančná diera a následný nezáujem o ich recykláciu. V triediacej disciplíne našich obyvateľov zásadný problém nie je, triedia celkom zodpovedne a efektívne. Čiže je nutné zákonom násobne zvýšiť poplatky od výrobcov a následne si trh recyklačné kapacity postaví. Zároveň európsky regulátor musí obmedziť (zakázať) výrobu takých obalov, ktorých recyklácia je technologicky a energeticky náročná a neenvironmentálna. Všimnite si v potravinách, do koľkých druhov plastov sú balené trvanlivé potraviny ako šunky, syry, jogurty, nápoje a podobne. Sú to desiatky typov a druhov. Aj preto je ich následná recyklácia taká komplikovaná. V používaní potravinových obalov boli komunisti v 80. rokoch ekologickejší – nápoje v skle, namiesto plastových fólií mastný papier, kratšia trvanlivosť potravín, pretože obsahovali menej konzervantov a stabilizátorov. Väčšinu problémov spojených s recykláciou vieme vyriešiť pri zdroji za pomoci európskeho regulátora, nerozumiem, prečo tým neustále zaťažujeme slovenskú koncovku, ktorá už s tým aj tak nemôže nič zásadné urobiť.