Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Povinná vojenčina: Nevyhnutnosť alebo riziko pre spoločnosť?

.pavel Macko .spoločnosť .spoločnosť

Profesionálna armáda je malá a ľudia sa do nej nehrnú. Ako by ste reagovali, keby vám prišiel povolávací rozkaz? Pre mnohých mladých Európanov to môže byť čoskoro realita.

Povinná vojenčina: Nevyhnutnosť alebo riziko pre spoločnosť? 28. september 2024, Brezová pod Bradlom: Slávnostný nástup v rámci podujatia Deň Ozbrojených síl SR. Na podujatí sa zúčastnili aj českí, španielski či portugalskí vojaci pôsobiaci v rámci Mnohonárodnej bojovej skupiny NATO.

podpredseda parlamentu Andrej Danko kritizuje prezidenta a ministra obrany, že namiesto povinnej vojenčiny absolvovali dvojtýždňový letný tábor a vyhlásili, že oni bojovať nebudú. Sám navrhuje opätovné zavedenie povinnej vojenčiny, ale skutočnú vojenskú hrozbu pre Slovensko vylučuje. Načo potom potrebujeme povinnú vojenčinu? Chce ňou vychovávať z chlapcov chlapov? 

Vojna na Ukrajine prinútila krajiny prehodnotiť svoje obranné stratégie. Je povinná vojenčina odpoveďou na nové bezpečnostné výzvy alebo prežitkom minulosti, ktorý prináša viac rizík ako prínosov? Pozrime sa na argumenty za a proti a na to, ako rôzne krajiny pristupujú k tejto citlivej téme.

povinná vojenčina v novom bezpečnostnom prostredí

Mnohé krajiny sa po skončení studenej vojny preorientovali na profesionálne armády. Tie mali hlavne riešiť medzinárodný krízový manažment. Veľká a dlhodobá vojna bola považovaná za málo pravdepodobnú. Ruská invázia na Ukrajinu však zmietla tento predpoklad zo stola a znova nastolila otázku prípravy na vojnu.

Vráti sa povinná vojenčina ako za socializmu? To, čo fungovalo kedysi, dnes už nemusí. Zmenil sa politický režim, mení sa spoločnosť a prichádzajú nové technológie aj hrozby. Nová realita si vyžaduje nové prístupy. Kľúčovým bude flexibilne reagovať na meniace sa hrozby a možné dlhodobé krízy. Lenže nato treba ľudí – kvalifikovaných a pripravených. Nájdenie vhodného modelu zaistenia obrany a bezpečnosti môže posilniť odolnosť a pripravenosť krajiny. 

Fínsko si aj po skončení studenej vojny zachovalo povinný výcvik pre mužov. Vďaka tomu má dnes jednu z najpripravenejších armád v Európe s viac ako 900 000 rezervistami. Tento model sa ukazuje ako mimoriadne efektívny v novej bezpečnostnej realite. Iné krajiny zvažujú znovuzavedenie povinnej vojenčiny.

Státisíce rezervistov nemusia stačiť. Dôležité je, či budú aj dobre vycvičení a pripravení brániť vlasť v podmienkach bojiska 21. storočia. Masová mobilizácia na Ukrajine odhalila mnohé problémy povinnej služby. Ukrajina mobilizovala až vo vojnovom stave, pár rokov predtým zrušila povinnú službu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite