v čase prekladu románu koncom sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia bolo zaujímavé to, čo Okudžava povedal latentne, skryto, lebo to v tom čase nesmel povedať nahlas: že román nie je len milostným príbehom kniežaťa Mjatleva a Lavínie Ladimirovskej, ale na jeho pozadí aj zápisníkom ruskej doby po povstaní dekabristov v decembri 1825, po ktorom autokratická moc imperátora zadusila v Rusku na dve storočia túžbu po slobode. Dnes k tomu pribúda nová skúsenosť, že to, čo nazýva Okudžava putovaním diletantov, je niečo, čo sa dotýka hlbinne ruskej historickej skúsenosti a pamäti. Lebo napokon aj Putin, ak si odvodíme jeho meno od púte a putovania, je len výrazom ruského diletantizmu, fantazmatického rozporu medzi realitou a fikciou.   

diletanti a profesionáli

Diletanti sa u Okudžavu spájajú s generáciou dekabristov, ruských slobodomyseľných šľachticov, ktorí povstali v decembri 1825 proti novému cárovi Mikulášovi I. a po neúspešnom povstaní boli odsúdení na smrť a do vyhnanstva, čím sa stali potomkami Radiščevovho putovania v osemnástom storočí a predchodcami všetkých neúspešných pokusov o slobodu v devätnástom, dvadsiatom a dvadsiatom prvom storočí. 

Zahynuli v súbojoch, v ktorých boli zavraždení, zastrelení na úteku, zhnili vo vyhnanstve, zbláznili sa v kobkách.