tému sa snažili uchopiť z rôznych uhlov a tomu prispôsobili aj výber diskutujúcich. Z hľadiska vedeckého to bola profesorka Daniela Ostatníková, z medicínskeho detská psychiatrička Petra Slašťanová, z psychologického riaditeľ Inklucentra Viktor Križo, z pedagogického Miroslava Robinson z Asociácie súkromných škôl a školských zariadení a zo sociálneho pedagogička z centra Andreas Daniela Budinská. 

Riaditeľka autistického centra Andreas Monika Kormúthová načrtla tému polarizácie spoločnosti, ktorá zasahuje aj prácu s deťmi na spektre. Dnes sa totiž objavuje mýtus: súvislosť autizmu so socio-patologickými javmi.

V súčasnosti máme na bežných základných školách 2 412 žiakov s autizmom bez mentálneho znevýhodnenia a na stredných školách 745 študentov. Pre inakosť sú deti často vylučované z kolektívu, zažívajú šikanu a niektoré školy namiesto hľadania riešenia ponúkajú rodičom individuálne domáce vzdelávanie. Deti na spektre dokonca čelia obviňovaniu, že môžu byť nebezpečné. Je však autizmus skutočne spojený s radikalizáciou a agresivitou?

sú autisti agresívni?

Profesorka Daniela Ostatníková uviedla, že jedinci s autizmom nie sú prirodzene agresívni. „Agresivita je niečo, čo je vedomé, cielené voči niekomu. Autistickí jedinci, hovorí veda, inak vnímajú podnety zvonka.“ Autizmus je porucha spájania neurónov v centrálnom nervovom systéme. To, čo pre iných ľudí znamená celkom obyčajný vnem, s ktorým treba pracovať, môže znamenať u ľudí s autizmom hrozbu a práve hrozba aktivuje v mozgu štruktúru, ktorá sa volá amygdala, a aktivuje ju inak ako u neurotypických ľudí. Tam môžu vzniknúť neprimerané, možno aj agresívne alebo sebapoškodzujúce reakcie. Detská psychiatrička Petra Slašťanová pripúšťa, že sú deti na spektre, ktoré sa môžu prejavovať agresívne, najmä staršie. Agresívne správanie nie je typický symptóm, ale niekedy k nemu môžu viesť komorbidity alebo traumatizácia. To by sa však mohlo obmedziť, keby podmienky na školách reflektovali potreby jednotlivých detí – či už na spektre, alebo neurotypických –, a predišlo by sa tak traumatizácii. Viktor Križo zdôraznil, že by sme mali byť deťom vďační zato, že sú citlivé a ukazujú nám, že to, čo sa deje v spoločnosti, nie je v poriadku. Ktokoľvek vystavený rizikovým faktorom sa môže prejaviť aj agresívne. Sú deti, ktoré sú zraniteľnejšie, rýchlejšie reagujú na podnet. Agresivita je len špička ľadovca.