v Sixtínskej kaplnke Apoštolského paláca vo Vatikáne sa v stredu začína konkláve, na ktorom kardináli s právom voľby zvolia 267. pápeža katolíckej cirkvi. Začiatok konkláve generálna kongregácia kardinálov zvolala na 16. deň po úmrtí pápeža Františka z 21. apríla, informuje o tom TASR.
Pápežom sa môže stať ktorýkoľvek pokrstený katolík, prakticky však ide vždy o niekoho zo zboru kardinálov. Hlasovať môže každý kardinál, ktorý mal v čase smrti predošlého pápeža menej ako 80 rokov. Na zvolenie je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov.
Vatikán oficiálne potvrdil, že na voľbe nového pápeža sa zo zdravotných dôvodov nezúčastnia dvaja zo 135 kardinálov-voliteľov. Na zvolenie nového pontifika je preto potrebných 89 hlasov. Proces voľby bude viesť služobne najstarší kardinál Pietro Parolin z Talianska, ktorý počas Františkovho pontifikátu vykonával funkciu štátneho sekretára.
Zo 135 kardinálov-voliteľov vymenoval 108 z nich zosnulý pápež František. Z Európy ich je 53, 20 zo Severnej Ameriky, 17 z Južnej Ameriky, 18 z Afriky, 23 z Ázie a štyria z Oceánie.
Konkláve bude prebiehať podľa rovnakého harmonogramu ako v roku 2013. Pred samotným začiatkom sa v stredu o 10.00 h v Bazilike sv. Petra bude slúžiť svätá omša za voľbu pápeža (Pro eligendo Romano Pontifice), ktorej bude predsedať kardinál Giovanni Battista Re, dekan kardinálskeho kolégia. Konkláve sa oficiálne začne o 16.30 h modlitbou v Paulínskej kaplnke. Kardináli-volitelia sa pred vstupom do neďalekej Sixtínskej kaplnky ešte pomodlia Litánie ku všetkým svätým a po speve tradičného gregoriánskeho hymnu Veni Creator Spiritus zložia slávnostnú prísahu a pristúpia k prvému hlasovaniu.
Každý kardinál-voliteľ sa prísahou okrem iného zaväzuje zachovávať úplnú mlčanlivosť o všetkom, čo súvisí s voľbou pápeža, a nepodporovať nijaké pokusy o vonkajšie zásahy do voľby.
„Tajné hlasovanie môže trvať niekoľko dní, dve predchádzajúce konkláve v rokoch 2005 a 2013 však trvali len dva dni.“
Po zložení prísahy všetkých prítomných kardinálov nariadi pápežský ceremoniár všetkým osobám okrem kardinálov-voliteľov a účastníkov konkláve, aby opustili priestory. Tradične stojí pri dverách Sixtínskej kaplnky a zvolá: „Extra omnes!“ (lat. Všetci von!)
Volebné rokovania sú výhradne v Sixtínskej kaplnke, ako to v koštitúcii Universi Dominici Gregis nariadil pápež Ján Pavol II. Zámerom je chrániť voľbu pred vonkajšími vplyvmi a zaistiť nezávislosť úsudku každého kardinála-voliteľa. V minulosti kardináli nesmeli počas celého volebného procesu opustiť Sixtínsku kaplnku, dnes sú ubytovaní v Dome svätej Marty.
Tajné hlasovanie môže trvať niekoľko dní, dve predchádzajúce konkláve v rokoch 2005 a 2013 však trvali len dva dni.
Jediným prostriedkom komunikácie kardinálov s okolitým svetom počas konkláve je piecka, v ktorej spália hlasovacie lístky s pridanými chemikáliami, aby podľa farby dymu svetu oznámili, či bola voľba úspešná alebo neúspešná.
Pri neúspešnej voľbe sa k hlasovacím lístkom primieša chloristan draselný, antracén a síra, čím vznikne čierny dym. Ak sa zvolí nový pontifik, zmiešajú sa s chlorečnanom draselným, laktózou a chloroformovou živicou, čo dym zafarbí na bielo.
Prvý deň budú kardináli hlasovať iba v jednom kole. V nasledujúce dni budú výsledky oznamovať dopoludnia a popoludní po každých dvoch kolách voľby.
Akonáhle je voľba úspešná, dekan kolégia v mene všetkých kardinálov-voliteľov požiada zvoleného kandidáta, či súhlasí s prevzatím úradu slovami: „Súhlasíš so svojím kánonickým zvolením za najvyššieho veľkňaza?“ V prípade kladnej odpovede sa ďalej opýta: „Aké meno si praješ používať?“
Notár následne spíše listinu o prijatí voľby a zapíše zvolené meno. Od tejto chvíle získava zvolený kandidát plnú a najvyššiu autoritu nad katolíckou cirkvou a konkláve sa považuje za ukončené.
Kardinál-protodiakon potom oznámi veriacim voľbu a meno nového pápeža slávnou vetou: „Annuntio vobis gaudium magnum: Habemus Papam!“ (lat. Oznamujem vám veľkú radosť: Máme pápeža!).
Podľa analytikov voľba nebude trvať dlho
Voľba nového pápeža bude zrejme rýchla, predpokladá Miles Pattenden, historik z Oxfordskej univerzity zaoberajúci sa dejinami katolíckej cirkvi. Ako vysvetlil v rozhovore pre TASR, posledných niekoľko konkláve trvalo v priemere iba tri dni. Okrem toho kardináli budú cítiť tlak, aby pápeža zvolili rýchlo, keďže sa na nich upierajú zraky celého sveta.
„Pre katolíckych veriacich by bolo znepokojivé, keby sa konkláve neskončilo ani po týždni,“ skonštatoval. Pápež Benedikt XVI. takéto obavy predpokladal, a tak ustanovil, že ak sa nerozhodne ani po 30 hlasovaniach (v bežné dni sa hlasuje štyrikrát), do finále postúpia dvaja najúspešnejší kandidáti.
Cirkevný analytik a zástupca šéfredaktora denníka Postoj Imrich Gazda si myslí, že pápež by mohol byť zvolený v piatok (9. 5.), najneskôr v sobotu (10. 5.). Nepredpokladá, že konkláve, teda voľba nového pápeža, sa bude radikálne predlžovať. Uviedol to pre TASR. Spomenul, že o niektorých silných favoritoch sa hovorí od začiatku. Sú to podľa neho kardináli Pietro Parolin, Matteo Zuppi a Luis Antonio Tagle.
„Kardináli mali dostatočný čas, aby sa počas uplynulých dní zoznámili, pretože vieme, že tento kardinálsky zbor, ktorý zanechal pápež František, je jeden z najpočetnejších a zároveň najpestrejších, ale uplynulé dni počas generálnych kongregácií kardinálov mali kardináli možnosť spolu diskutovať, spolu sa spoznávať,“ povedal.
Ako doplnil, za ten čas si každý ujasnil, ako vníma cirkev v budúcnosti a kto túto víziu dokáže najlepšie reprezentovať. Myslí si teda, že kardináli budú do konkláve vstupovať už s tým, že vedia, kto je ich preferovaný kandidát a v samotnom konkláve sa potom ukáže, kto z týchto kandidátov má reálnu šancu na zvolenie.
Podotkol, že v prvom kole, ktoré bude v stredu večer, bude každý kardinál voliť toho kardinála, ktorý je mu názorovo, hodnotovo v pohľade na budúcnosť cirkvi najbližší. „V ďalších kolách voľby, teda vo štvrtok, eventuálne v piatok, keď bude vidieť, že tento jeho favorit je napríklad nezvoliteľný, ale iný kardinál, ktorý má podobné videnie cirkvi a hodnotové nastavenie má šancu byť zvolený, tak prejde od toho svojho pôvodne zamýšľaného kandidáta k inému podobnému a takto sa to jednoducho postupne vykryštalizuje medzi dvoch, troch favoritov a voľba už bude v podstate záležitosťou len medzi nimi,“ priblížil.
Analytik ďalej uviedol, že v prípade, že by hlavní favoriti neboli zvoliteľní, nevedeli by dosiahnuť dvojtretinovú väčšinu, prešlo by sa na plán B a boli by volení kardináli možno z druhého sledu. Spomenul aj priebeh konkláve v minulosti a aj toto konkláve môže podľa neho skončiť tým, že bude zvolený niekto z favoritov, ale môže byť zvolené úplne prekvapivé meno, ktoré Európanom ani nič nebude hovoriť.