písal sa 10. november 1951, vo Wexfordskej zátoke pri rieke River Slaney v Írsku sa konal poľovnícky večierok. Pri jednom zo stolov sedel Sir Hugh Beaver, vtedajší generálny riaditeľ pivovarov Guinness. Dostal sa do sporu s jedným z pozvaných o tom, ktorý druh lovného vtáctva je najrýchlejší v Európe. Kým jeden tvrdil, že kulík zlatý, druhý bol presvedčený o tom, že to je červenočelý druh tetrova, neskôr sa ukázalo, že je to tiež kulík. Po tejto skúsenosti Beaver usúdil, že je nemožné získať spoľahlivú odpoveď na túto otázku.
Kniha rekordov, ktorá vznikla o pár rokov neskôr a vychádza dodnes, sa nikdy pôvodnou otázkou nezaoberala. Prečo? Kvôli jej zameraniu na svetové prvenstvá a rekordy. Nuž, v ten večer si Beaver uvedomil, koľko takých sporov, aký pred chvíľou sám viedol, existuje po svete a nikdy neboli vyriešené. Neexistovala kniha, ktorá by rozlúskla všetky krčmové škriepky. V tej chvíli sa zrodil nápad takú vytvoriť. Určite by sa rýchlo stala obľúbenou. Možno si ju Beaver predstavoval ako povinný artikel v každom pohostinstve, krčme alebo bare. Svoje uplatnenie by určite našla aj v mnohých domácnostiach a ukončila by nejeden pokoj kradnúci spor.
od nápadu ku knihe
V roku 1954 si Sir Hugh Beaver spomenul na onen poľovnícky večierok a rozhodol sa pretaviť myšlienku v skutočnosť. Dal na radu kolegu a oslovil dvojičky Norrisa a Rossa McWhirterovcov. Boli to výskumníci, ktorí sa venovali zisťovaniu faktov a v tom čase zakladali v Londýne informačnú agentúru. Kniha Guinnessove svetové rekordy sa tvorila na Fleet Street 107, na najvyššom poschodí Ludgate House.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.