milí priatelia slobody a demokracie!
Viem, že cítite úzkosť. Keby ste cítili niečo iné, neboli by ste priateľmi týchto hodnôt! Vaše myšlienky sa teraz môžu uberať smerom: „Ako to tu dám?“, „Má to vôbec zmysel?“, „Dokážem tu ešte žiť tak, aby som bol spokojný/á a šťastný/á?“.
Na tieto otázky si musí dať odpoveď každý z nás. Smútok a úzkosť sú prirodzené reakcie, tak ako aj obavy a strach. Emócie sú jedna vec, ale to, ako s nimi naložíme, spracujeme ich a kam sa budú uberať naše rozhodnutia, druhá.
V dejinách ľudskej spoločnosti sa ľudia prahnúci po pravde a slobode ocitali tak často pod tlakom a prenasledovaním, že by som to označil skôr ako pravidlo než výnimku. V tejto chvíli buďme radi, že bez ohľadu na to, ako sme na tom s hodnotami vlastného života (mnohí žijeme svoj život zle alebo by sme ho mohli žiť lepšie, ako ho žijeme) zastávame ten správny hodnotový svet a spoločenskú víziu a v našom vnútornom slobodnom priestore môžeme byť tí, ktorí majú radosť z toho, že sú na správnej strane, aj keď prehrávajú.
Sme tí, ktorí chceme hodnoty tvoriť, nie rúcať. Sme tí, ktorí sú za otvorenosť spoločnosti, nie za štrukturálne násilie inštitúcií, ktorého sme svedkami. Buďme radi, že sme správne.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.