Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zápisky kocúrika Aňka 2: Všeobecne o mačkách, hry a poriadok

.marian Jaslovský .spoločnosť

Toto je kronika kocúra Angela, familiárne zvaného Angie alebo Aňko. Diktuje mi ju on.

Zápisky kocúrika Aňka 2: Všeobecne o mačkách, hry a poriadok

prvom dieli si môžete prečítať, čo nás doviedlo k spolužitiu, o začiatkoch zbližovania a prvých interakciách, vrátane tých deštruktívnych. Dnes začneme trochu všeobecne.  

krátko o mačke

Mačka má 244 kostí (človek má 206), sú pospájané veľmi voľne a flexibilne (pozor na chytanie mačky za predné nohy, držia iba na šľachách). Na kostiach je natiahnuté extrémne kvalitné svalstvo a v hlave sa skrýva dokonalé centrum rovnováhy, preto sa vie okamžite zorientovať v priestore a väčšinou dopadne na nohy, aj keď nie vždy. Pohyby mačky pozorovali aj pri výcviku astronautov v bezváhovom stave. Tým však chýba pri priestorovej orientácii chvost, ktorý mačkám dobre slúži práve pri takýchto skokoch, zoskokoch a letoch.

Mačka je nočný živočích, na čo myslite, keď premýšľate o mačke. V noci nezalezie do brloha s tým, že vám dá pokoj. Podstatné zmysly sú pre ňu zrak a sluch, i keď aj ňuch má lepší ako človek. Vie – aj vďaka odrazovej vrstve tapetum lucidum (vďaka ktorej mačkám a psom „svietia“ oči) loviť aj v takmer úplnej tme, citlivosť a skvelé priestorové videnie jej umožňuje správne odhadnúť vzdialenosť. Mačatá a mačací tínedžeri si ten lov skúšajú. Často.

Cez deň je jej videnie porovnateľné s ľudským, najmä čo sa týka statických predmetov. Ak sa veci pohybujú, vidí ich zrazu lepšie lepšie, čo je dôvod, prečo živo reaguje na pohyb. Je vybavená smrtiacou artilériou a ak ju prepadne aj oveľa väčší pes, ten spravidla nemá šancu a môže byť rád, keď nepríde o oči. Mačka je pohyblivejšia a má veľmi účinné pazúry. 

pes a mačka

Ako expsičkár som bol minimálne dvakrát svedkom scény, keď sa moja Lara ako nie úplne milovníčka mačiek za nejakou pustila a zahnala ju do kúta. Nebál som sa o mačku, pretože Larinka nikdy neublížila nikdy ničomu a nikomu živému, ale veľmi som sa bál o ňu, o jej oči a čumák. Našťastie sa vždy rozvážne otočila a prišla ku mne s výrazom „ja nič, ja pes“. (pre prípadných kritikov poznamenať, že som Laru väčšinu jej života vodil na vôdzke a fakt nechápem, ľudí, ktorí idú s väčšími psami na voľno. Toto boli výnimočné situácie.) 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite