vesmírne preteky v polovici minulého storočia boli šprintom vo vývoji technológií a inovácií. Sovieti zaskočili Američanov, keď v októbri 1957 poslali na obežnú dráhu historicky prvý satelit – pípajúci Sputnik 1. Spojené štáty v snahe o urýchlenú odpoveď popohnali prípravy družice Explorer 1, ktorá putovala do vesmíru už v januári nasledujúceho roka. A pár mesiacov nato založili NASA.
Preteky o národnú hrdosť a technologickú dominanciu pokračovali čiastkovými míľnikmi, napríklad prvým zvieraťom a neskôr človekom za Kármánovou hranicou – pomyselnou líniou medzi zemskou atmosférou a otvoreným vesmírom.
Cieľová čiara však bola na Mesiaci. A hoci Američania priebežne tesne zaostávali, aj za cenu vysokého rizika ďalších ľudských obetí zaborili nohu do mesačného prachu ako prví. Alebo nie?
zrada od pseudoodborníka
Pristátie ľudí na Mesiaci vesmírne preteky medzi USA a Sovietskym zväzom prakticky ukončilo. Spojené štáty naň úspešne vyslali ešte päticu posádok, záujem verejnosti však klesal, súper bol dávno porazený a výdavky v rádoch miliárd boli čoraz ťažšie ospravedlniteľné.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.