naozaj. V hypermarketoch. To je vlastne jeho hlavná práca. Tieto milé vtáčiky v obchodných domoch nie sú vítané a treba ich opatrne odchytiť a odviezť niekde do bezpečnej vzdialenosti, aby sa obratom nevrátili. No a my sme sa s ním na konci jesene vybrali odchytávať sovy.
jazero, v ktorom nie je voda
Prečo ideme chytať sovy? Kvôli krúžkovaniu. Túto aktivitu Jano spája s činnosťou svojej birdwatchingovej skupiny.
Odchyt prebieha na zaujímavom mieste – na Devínskom jazere, ktoré je zaujímavé, pretože to vlastne žiadne jazero nie je, teda nie je tam voda. Zato je to skvelá lokalita na tento účel: „Sú tu veľmi dobré lúčne biotopy, ktoré priťahujú množstvo dravcov, a tým pádom aj sov. Nedávno sme zistili prítomnosť u nás veľmi vzácnej a ohrozenej plamienky driemavej,“ hovorí Dobšovič. „Odchytili sme aj dve myšiarky ušaté.“
Boris némethMonika Lukovičová a Ján Dobšovič.
siete v tme
Prvú pochybnosť Jano vysloví ešte predtým, ako s kolegyňou Monikou Lukovičovou postavia prvú sieť, neskôr pribudnú ešte dve. „Fúka viac, ako sme očakávali,“ hovorí. „Sieť sa bude hýbať, a tým pádom môže byť nápadnejšia.“ Rozhodneme sa, že nám je to jedno, lebo cesta je cieľ, a že nás čaká zaujímavý večer. A Boris už robí svoj fotografický odchyt: stavbu siete v posledných lúčoch slnka. Sieť je špeciálna, na dravcov.
Visí pomerne voľne a sova, ak by priletela, sa zamotá a spadne do kapsy. Odtiaľ ju naši vtáčkari vyberú, nevšímajúc si ďobance a škrabance, pripevnia jej na nohu krúžok, odvážia, odmerajú, zaregistrujú a pustia. Aby sa sovy trochu obalamutili, pri jednej sieti je reproduktor s výstražným hlasom drozda ako potenciálnej koristi a pri dvoch nahrávky sovy: sovy sú totiž zvedavé. Pri jednej sieti je aj figurína výra.
boris némethSieť na odchytávanie sov.
kde zimujú nížinné sovy
Akcia je rozdelená na turnusy po hodinách a maximálne desiatich ľuďoch. Prebieha to tak, že po obhliadke sietí sa zhromaždíme pri autách a tam Jano rozpráva zaujímavosti o sovách.
Sú tu aj rodičia s deťmi, aj menšími. A tie živo reagujú. Tie deti, o ktorých zlí ľudia hovoria, že sú stále len ponorené v mobiloch a tabletoch.
No a o čo sa dozvedáme? Napríklad niečo o zimovaní. Myšiarky ušaté, ktoré sa rady usídľujú v mestách, sa skrývajú v korunách stromov. V zime sú však listnaté stromy holé, takže ako úkryt poslúžia ihličnaté – a v našich končinách sú to najčastejšie tuje, napríklad pri cintorínoch. „Sovu často neuvidíte, ani keď stojíte blízko stromu,“ hovorí Dobšovič, „prezradia ju však vývržky, neskonzumované zvyšky myší a iných drobných živočíchov, takže keď ich zbadáte – vyzerajú ako sivé hovienka –, môžete sa obzerať, či tam nejaká sova je. Nocoviská myšiarok sme lokalizovali v Gabčíkove, Igrame, Dolných Orešanoch, vo Vištuku pri dome kultúry, v Gabčíkove pri dome dôchodcov.“
sovstvo na slovensku
Na Slovensku žije desať druhov sov (pozri zoznam na konci). Ako je to s ich populáciou? „Najohrozenejším druhom je plamienka driemavá. Je to spôsobené iným spôsobom obrábania polí, čo prináša menej potravy, zábranami proti vtákom na budovách, uzatvárajú sa povalové priestory. Plamienka je ohrozovaná aj dopravou, lebo pri cestách hľadá zranené jedince. Ďalším problémom je kuna, ktorá sa rozšírila viac ako v minulosti.“ U sovy lesnej je populácia stabilná, u myšiarky ušatej je trend pozitívny, pretože myšiarky zistili, že v mestách nemajú nepriateľov. Ak vám hniezdila pri dome, asi vás vyrušovalo pískanie mláďat, ktoré trvá asi dva týždne. Treba to však vydržať, lebo, ako to už má v mene, likviduje drobné hlodavce.
Viete o tom, že na jeseň prebieha jesenný tok sov? Táto migrácia sa začína po tom, čo sú už mláďatá dospelé. Teritórium je schopné uživiť len istý počet jedincov, tak ich rodičia skrátka vyženú. Popritom vydávajú zvuky, ktoré sú veľkou výzvou pre výlety záujemcov o život vtákov.
A ešte sa dozvedáme, že ikonická sova – výr skalný – nie je až taký sympaťák. Zvykne anektovať hniezdo, čo sa mu často vypomstí, lebo nie je dimenzovaný na menšie hniezda a pritrafí sa, že spadne s ním aj s vajcami. No a jeho obľúbená potrava sú ježkovia, aj keď nepohrdne ničím, čo sa hýbe. Že vraj múdra sova. Tak s týmto gaunerom by ste si do knižnice nesadli! „No, na nížine ho nevidíme veľmi radi,“ priznáva Monika.
Je zaujímavé, že v Bratislave bolo zaznamenaných až deväť z desiatich druhov sov vrátane kuvika obyčajného, ktorý je známy nielen termínom „kuvikať“, ale okolo jeho hlasu sa vytvorila legenda. „Hovorí sa, že kuvik prináša smrť,“ hovorí Jano. „Táto povera podľa mňa pochádza ešte z čias bez elektriny. Po smrti člena rodiny sa totiž na noc umiestnili na okno zapálené sviečky, ktorých svetlo lákalo hmyz a následne kuviky. Tieto zvykli neďaleko takéhoto miesta kuvikať.“
krúžkovanie
Obhliadka sietí priniesla nulový výsledok, vietor stále pofukuje. Tak sa pozrieme na krúžky a všetko, čo s nimi súvisí. História krúžkovania siaha do 18. storočia, ornitológovia viazali na nôžky lastovičiek nite, aby zistili ich migráciu. Základy moderného krúžkovania boli položené pred sto rokmi. Krúžkovanie je doménou nadšencov, ktorí si urobili certifikát. Všetky spevavce sú totiž chránené a na manipuláciu s nimi je potrebná výnimka. Certifikát nemusí byť, a ani nebýva pre všetky druhy vtákov. Vo „svojich“ druhoch sa krúžkovateľ musí dobre vyznať a vedieť s nimi manipulovať, aby operencovi neublížil. „Postup je takýto: Keď sa chytí vták, dá sa mu hneď krúžok – keby zdrhol, tak nech má aspoň ten. No a potom ho môžeme vážiť a merať,“ vysvetľuje Dobšovič.
Prvé písmeno označuje veľkosť krúžku, najväčšie sú A, najmenšie T. Niektoré písmená sú vynechané, aby nemohlo dôjsť k omylu, keď sa krúžok zošúcha (E a F, Q a O). Potom nasleduje jedinečné poradové číslo krúžku. Keď má sova krúžok na nohe, zamkne sa zámkom. Menšie krúžky zámky nemajú. Získané údaje (druh, vek, pohlavie, dátum a lokalita) sa zaznamenávajú do ornitologickej databázy.
nevadí
Jano a Monika čakajú ešte dva „turnusy“ záujemcov, ale my sa už poberáme. Nevadí. Bolo by to frajerské, keby sme videli a nafotili, ako sa krúžkuje sova, ale pre nás a určite aj pre účastníkov akcie bola misia splnená. Vyvetrali sme sa a nahliadli do sovieho sveta, ktorý je zaujímavejší, ako by sme si mohli myslieť.
UNIVERSAL IMAGES GROUP/GETTY IMAGESPlamienka driemavá je u nás asi najohrozenejšou sovou.
stručne o sovách na Slovensku
Sovy sa začínajú ozývať ešte v zime, dokonca aj v čase snehovej pokrývky. Hniezdiť začínajú naozaj veľmi skoro, už vo februári. No a predtým, ako samičky nakladú vajíčka, si samčekovia potrebujú nájsť tú správnu partnerku a obhájiť si teritórium pred ostatnými votrelcami.
na to im slúžia najmä zvukové prejavy, ktoré sú v tomto skorom období veľmi typické. Ozývať sa prestanú v čase, keď už samička sedí na vajíčkach alebo sa vyliahli mláďatá, keďže vtedy chcú byť menej nápadné a počas kŕmenia mláďat majú iné, dôležitejšie starosti.
čím sú sovy výnimočné?
Sovy majú typický múdry výzor, ktorý je spôsobený veľkými, dopredu zasadenými očami a v tvárovej časti majú vejárovito usporiadané perie, ktoré tvorí závoj. Okrem toho majú nohy pokryté perím, pričom jeden prst, tzv. vratiprst, vedia otočiť na jednu aj druhú stranu. Typické je aj mäkké perie s hrebienkovitým okrajom, ktoré umožňuje úplne tichý let.
Sovy sa spolu s papagájmi a krkavcovitými vtákmi radia k vtákom s najdokonalejším mozgom, čo súvisí asi s veľmi citlivými zmyslami, akými sú zrak a sluch. Práve sluch majú naozaj veľmi dobre vyvinutý. Dokážu vnímať zvuky v rozsahu 50 – 20 000 Hz, vďaka čomu môžu uloviť korisť aj pod snehom. Navyše ich sluchový aparát, ktorý majú schovaný pod perím, je asymetricky postavený, čo im umožňuje presnú lokalizáciu koristi.
koľko druhov sov žije na Slovensku?
Na Slovensku žije 10 druhov sov. V Bratislave a v blízkom okolí bolo zaznamenaných až 9 z nich.
Plamienka driemavá (Tyto alba) je asi najohrozenejšou sovou na Slovensku. V minulosti bežne hniezdili na družstvách a kostolných vežiach, ale na obe miesta sú často dávané zábrany proti vletu vtáctva. Táto sova žije najmä v južných nížinných a pahorkatinných oblastiach Slovenska.
Výrik obyčajný (Otus scops) je jedinou našou sťahovavou sovou, dolieta k nám v apríli. Jej hlavným zdrojom potravy je hmyz, hlavne väčšie druhy ako kobylky, koníky, chrobáky a iné. U nás sa vyskytuje iba v južnej časti Slovenska, pričom obľubuje najmä riedko zarastené teplé lesy, ktoré sa striedajú s lúkami, ale aj staré sady a parky. Meno dostal podľa toho, že sa podobá na výra svojimi „uškami“. Je však omnoho menší a sfarbením viac pripomína kôru. V posledných rokoch sme zaznamenali výskyt aj priamo v Bratislave, v minulom roku dokonca priamo v parku v Ružinove. Zaujímavé je aj zaznamenané hniezdenie tohto druhu na Orave – čo môže súvisieť s otepľovaním.
Výr skalný (Bubo bubo) je najväčšou sovou nielen u nás, ale aj na celom svete. Napriek tomu, že sa volá skalný, mnohokrát hniezdi na stromoch a dokonca aj na zemi. Má však veľmi rád aj skalné bralá a kameňolomy. Hniezdi aj priamo v Bratislave. Zaujímavosťou je napríklad to, že jeho obľúbenou potravou sú ježkovia. Po nemecky sa výr povie Uhu, čo napovedá, ako sa ozýva: „úhu“.
Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) je našou najmenšou sovou, je len o čosi väčšia ako vrabec. Od toho je odvodený aj jej názov. Obľubuje najmä staré ihličnaté a zmiešané lesy, a teda hniezdi viac na severe. Jeho potravou sú rôzne vtáčiky až do veľkosti jeho samého. Na prítomnosť tohto druhu často upozorňujú spevavce, ktoré vykrikujú okolo tejto milej sovičky.
Kuvik obyčajný (Athene noctua) je opäť nížinnou sovou. V minulosti tiež obýval najmä povaly poľnohospodárskych budov a staré kostolné veže, ale v poslednom čase je mierne na ústupe. Vidieť ho môžeme aj cez deň, pretože sa veľmi rád vyhrieva za komínom alebo na štíte strechy.
Sova obyčajná (Strix aluco) je asi náš najbežnejší druh, ktorý u nás obýva skoro každý les. Typická je svojimi čiernymi očami a zaujímavé je u nej to, že máme dve formy, sivú a hnedú, čo môže súvisieť čiastočne s dĺžkou snehovej pokrývky. Sivé formy sú skôr na miestach, kde je táto pokrývka dlhšie.
Sova dlhochvostá (Strix uralensis) je po výrovi skalnom našou najväčšou sovou a Slovensko je vlastne na východnom okraji jej rozšírenia. Pri tomto druhu treba spomenúť jej nebojácnosť, ktorá sa prejavuje najmä pri obrane hniezda. Dokáže napadnúť dokonca aj človeka v jej blízkosti a ornitológovia, ktorí sa rozhodnú skontrolovať búdky, si musia nasadiť obranné štíty, aby im neublížila pazúrmi. Sovu dlhochvostú možno často pozorovať aj počas bežného dňa. Žije v starých bučinách severovýchodne od Bratislavy.
Myšiarka ušatá (Asio otus) je bežným druhom sovy, ktorá sa stále častejšie usídľuje v mestách. Mláďatá sa po vyletení z hniezda dožadujú potravy nepríjemným pískaním. Toto trvá približne dva týždne a radíme iba vydržať. Za odmenu v okolí uloví množstvo hlodavcov. Tento druh hniezdi v nížinných a stredných polohách v otvorenej krajine, najmä vo vetrolamoch, remízkach, stromoradiach či hájoch. Na hniezdenie využíva staré hniezda krkavcovitých vtákov. V zimnom období sa na juhu vyskytuje vo väčších počtoch, najmä počas zím s veľkou snehovou pokrývkou, pod ktorou nedokáže uloviť potravu. V zime sa zdržujú aj vo väčších kŕdľoch a schovávajú sa najmä na ihličnatých drevinách.
Myšiarka močiarna (Asio flammeus) je u nás nepravidelným hniezdičom, ale pravidelným zimným hosťom. Hlavne počas tuhých zím je možné vidieť ju v poľnohospodárskej krajine. Ak u nás hniezdi, vyberá si otvorenú krajinu s močiarmi, často v blízkosti rybníkov a vodných plôch. Hniezdi na zemi. Opäť ide o jeden z mála druhov, ktoré je možné zahliadnuť aj cez deň. Môže to súvisieť s jej severskou domovinou, kde je polárny deň a jedince nemajú veľmi na výber. Známe nocovisko tohto druhu je napríklad v prírodnej rezervácii Žitavský luh.
Pôtik kapcavý (Aegiolius funereus) hniezdi najmä v horských ihličnatých a zmiešaných lesoch a na hniezdenie využíva hlavne dutiny po tesároch. Je to veľmi nenápadná sovička so sivým závojom a nádherným slovenským menom.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.