od roku 1945 do roku 1949 zase Sovieti držali disidentov v preplnených celách prakticky o hlade a o troche vody a mučením z nich vytĺkali priznania. Po roku 1949 tu východonemecká Stasi, ktorú vycvičila sovietska KGB, uväznila zhruba dvetisíc politických väzňov.
Toto je svet Vladimira Putina. Ruský prezident vstúpil do KGB ako dvadsaťtriročný a svoje kľúčové formatívne roky strávil ako agent v Drážďanoch. Od samého začiatku, ako sám priznal, sníval o donucovaní a kontrolovaní druhých.
Takýto je dnes aj svet, v ktorom je donútená žiť Alsu Kurmaševa. 25. januára ubehlo sto dní, ktoré strávila za mrežami.
Alsu je americká občianka a kultúrna žurnalistka z Rádia Slobodná Európa (RFE/RL). Držia ju v studenej, slabo osvetlenej, preplnenej cele v Kazani, päťsto míľ na východ od Moskvy. Vyvíjajú na ňu tlak, aby sa priznala. Ale k čomu presne? Toto je svet a kultúra KGB ako z Kafkovho románu, paralelný vesmír, v ktorom je nezávislé uvažovanie hrozbou a žurnalizmus je zločin.
Vlani v lete Alsu cestovala do Kazane za svojou matkou, ktorá už má vyšší vek a zdravotné problémy. Myslela si, že keďže ide o čisto súkromnú cestu, nič sa jej nestane – napokon, v ruskej kultúre je matka niečo sväté. Alsu sama má v Česku, v Prahe, kde žije a pracuje pre RFE/RL, deti. Ale keď sa za nimi chcela z Kazane vrátiť, zabránili jej v tom. Úrady ju zadržali na letisku a zhabali jej pas – obvinili ju, že sa neprišla prihlásiť ako občianka Ruska, ktorá má aj druhé občianstvo – v jej prípade americké. Vyrubili jej pokutu a koncom leta sa zdalo, že Alsu bude môcť cestovať domov. V septembri ju však obvinili z toho, že sa nezaregistrovala ako zahraničná agentka – čo je nová zákernosť ruského práva. Putinovo Rusko žije z nejasností.
18. októbra dorazil gang štyroch maskovaných mužov. Alsu odviedli v putách, matku dvoch dievčat vzali na výsluch. Vyzerá to, že proti nej pripravujú vážnu žalobu z rozširovania falošných informácií o ruskej armáde. Alsu sa ničoho podobného nedopustila. Jej práca novinárky sa sústreďovala vždy na jazyk, etnické témy, občiansku spoločnosť a práva menšín. Kazaň je hlavné mesto Tatarstanu, republiky, ktorá je súčasťou Ruskej federácie a zhruba polovicu jej populácie tvorí tatárske a turkické obyvateľstvo. Alsu je moslimka.
Najviac zo všetkého to vyzerá tak, že Vladimir Putin zbiera amerických rukojemníkov. V decembri vymenil americkú basketbalovú hviezdu Brittney Grinerovú za ruského obchodníka so zbraňami Viktora Bouta. Dnes má v zásobe pre podobné vyjednávania Alsu, ďalej reportéra novín Wall Street Journal Evana Gershkovicha a bývalého príslušníka americkej námornej pechoty Paula Whelana. Evan a Paul už majú aspoň dve veci, ktoré im môžu uľahčiť väzenie a aj cestu domov: povolené kontakty s konzulátom a označenie za nespravodlivo zadržaných, ktoré vydáva americké ministerstvo zahraničných vecí. Toto označenie oprávňuje k využitiu diplomatických zdrojov, ktoré by zlepšili šancu, že Alsu bude oslobodená v rámci výmeny väzňov.
Čo chce Putin? Ak je tu cieľom výmena, tak Kremeľ očividne chce Vadima Krasikova, ktorý sedí v nemeckom väzení. Krasikov je zabijak, ktorý v auguste 2019 na bicykli v parku v strede Berlína použil svoj Glock 26 s tlmičom a dvoma guľkami do hlavy zabil Zelimchana Changošviliho, gruzínskeho občana čečenského pôvodu.
Nikdy to nebolo ľahké, ale kedysi, za starých čias, bývali veci o niečo priamočiarejšie. Východonemeckí komunisti napríklad chceli od západných Nemcov hotovosť. Koncom komunizmu v osemdesiatych rokoch bolo 85-tisíc západonemeckých mariek (cca 47-tisíc dolárov) cena, za ktorú sa dal vykúpiť jeden väzeň z východonemeckého väzenia. Pre tých, ktorých zaujíma história a politická stránka takýchto dohôd, mám tip, pozrite si seriál Berlin Wall na Netflixe.
V Bautzene som sa bol pozrieť pred pandémiou. Z väznice sa stalo múzeum a pamätník. Osobitne ma znepokojila cela a príbeh Heike Waterkotteovej, obyvateľky západného Berlína, ktorá sa snažila svojim východonemeckým priateľom voziť cez hranice literatúru. Nezávislé uvažovanie úrady nepodporovali a túžili po absolútnej kontrole nad občanmi. 23-ročnú Heike zatkli v decembri roku 1976. Po ôsmich mesiacoch vo väzbe ju odsúdili na štyri roky a desať mesiacov v Bautzene – za staatsfeindliche Hetze – protištátnu agitáciu.
Taká bola vtedy kultúra KGB. A my musíme urobiť viac pre to, aby sme zachránili nevinných, ako je Alsu, z pazúrov kágebáckeho štátu dneška.
Tento článok uverejňujeme v rámci spolupráce s portálom American Purpose.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.