na jeseň 1938 čelila Československá republika najväčšej kríze od svojho vzniku. Po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži stratila zhruba tretinu svojho územia a obyvateľov. Republika bola obkľúčená nepriateľmi, ktorých apetít nebol ani týmito ústupkami utíšený, práve naopak. Jej hranice boli zdeformované, mnoho ľudí vyhnaných zo svojich domovov, centrálna vláda v Prahe sa zmietala v politickom chaose.
Práve v tom čase si povedali predstavitelia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), že presadia autonómiu Slovenska a ujmú sa vlády. Z medzinárodnej krízy sa rozhodli cynicky vyťažiť politické body. Nebolo to po prvýkrát, keď sa k vláde dostali populisti sľubujúci v zložitej situácii jednoduché riešenia, a ako vidíme dnes, ani ten posledný. Nová vláda Roberta Fica kráča v nacionalistických šľapajach, ktoré pred ním vychodili už politici HSĽS.
druhá republika
V noci z 29. na 30. septembra 1938 bola dojednaná a podpísaná neslávne známa Mníchovská dohoda, ktorá stanovila termín odstúpenia pohraničných území Československa nacistickému Nemecku. České krajiny zostali okyptené, neschopné brániť sa proti narastajúcej agresii Hitlerovej Tretej ríše.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.