slovensko nie je krajina pre mladých. Podľa rôznych štatistík až polovica študentov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode do zahraničia. Naša republika je po Luxembursku druhou krajinou s najväčším podielom študentov, ktorí sú na zahraničných univerzitách. Je ich takmer celá jedna pätina, čo je ďaleko za priemerom krajín OECD (2%) aj za susedným Českom (4%), kde väčšina z nich študuje.
Azda netreba priveľmi zdôrazňovať, že je to úplne alarmujúci stav, keďže podstatná časť z nich sa na Slovensko už nikdy nevráti. Naša krajina zažíva „odliv mozgov“, ktorý vo vyspelých krajinách Západu prakticky nemá paralelu.
Prečo sa to deje? Ako na každú komplexnú otázku, ani na túto neexistuje jedna stručná odpoveď. Na prvom mieste býva v prieskumoch u študentov uvádzaná kvalita vysokých škôl, lepšie uplatnenie na trhu práce a tiež túžba po nových skúsenostiach v zahraničí. Samostatný dôvod odchodu vysokoškolákov predstavujú aj nefunkčné štátne inštitúcie a celková politická atmosféra na Slovensku; pre mnohých sú dôležité tiež problémy späté so spoločenskými otázkami, ako je prístup k národnostným či sexuálnym menšinám.
To, že väčšina našich migrujúcich vysokoškolákov nájde svoj nový domov (dočasný alebo trvalý) práve v susednom Česku, nie je prekvapivé – vzhľadom na spoločnú minulosť, príbuzný jazyk a geografickú blízkosť. Nemôžeme však zatvárať oči pred tým, že naši západní susedia ponúkajú veľa mladým ľuďom lepšie podmienky na život. Nie sú to len vyššie platy absolventov, ale aj kvalitnejšie verejné inštitúcie.
Samozrejme, Česko má svoje vlastné problémy, nie je to ani Rakúsko, nám sa však v posledných rokoch stále viac vzďaľuje. A to nielen ekonomicky. Vysoké školstvo tam síce dlhodobo zápasí ako to naše s podfinancovanosťou, napriek tomu je tá podfinancovanosť na Slovensku objektívne vyššia, čo si zvyčajne môžu študenti overiť na vlastné oči už pri vstupe do budov vysokých škôl. Nemožno sa preto čudovať, že Karlova alebo Masarykova univerzita sú pre slovenských študentov veľkým lákadlom.
Slovensko odchodom mladých ľudí stráca viac, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Nielenže prichádza o podstatnú časť jednej generácie, čo len zvýrazní nepriaznivé demografické trendy, ide o tú časť, ktorá je najvzdelanejšia a má potenciál byť pre spoločnosť veľkým prínosom. Žiaľ, ukazuje sa, že nie pre tú slovenskú.
Nie sú to len vysokoškoláci, kto odchádza za lepšími príležitosťami, týka sa to aj absolventov, hoci o niečo menej. Slovensko jednoducho nie je krajina pre mladých. Že je to problém, tušíme všetci. Pre politikov je však ľahšie nechať ich odísť a zamerať sa na ten svoj voličský elektorát, ktorý im nikam neodíde, lebo tu zostať musí.
Osobne poznám veľa vzdelaných a šikovných mladých ľudí, ktorí uvažujú o odchode do zahraničia. Dôvody sa rôznia, mnohí sa však obávajú výsledkov volieb a pri rozhodovaní o tom, či zostať alebo odísť, budú brať ohľad aj na to, kto sa dostane k moci – a čo to bude znamenať nielen pre ich budúcnosť, ale tiež pre budúcnosť našej krajiny. Nebude to jediná motivácia na ich odchod, svoju negatívnu úlohu však nepochybne zohrá; môže to byť tá príslovečná „posledná kvapka“, ktorá napokon zaváži. Ak sa opäť dostanú do vlády politici, ktorým sú cudzie akékoľvek zmysluplné reformy, ale nie je im cudzia kleptokracia, nenávisť a ľúbivý populizmus, môže sa stať, že aj tí mladí ľudia, čo tu doteraz zostali, prídu o svoje posledné ilúzie.
Poďme preto voliť. A voľme tak, aby sme mladým Slovákom a Slovenkám umožnili žiť v našej republike slobodný a dôstojný život, ktorý si zaslúžia. Aby sme im dali nádej, že zmena k lepšiemu je možná. Aj keď si bude vyžadovať ešte veľa práce.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.