kde vznikol nápad vytvoriť zbierku azerbajdžanských poviedok Sari gelin?
Okolo roku 2015 som začala komunikovať a spolupracovať s Azerbajdžanom. Začala som túto krajinu spoznávať. Uvedomila som si, že nielen pre mňa, ale aj pre českého čitateľa je táto nesmierne zaujímavá, bohatá oblasť s dlhou tradíciou v podstate úplne neznáma.
V tých časoch som už mala za sebou editorskú spoluprácu s bývalým veľvyslancom ČR v Kórejskej republike Jaroslavom Olšom. Spolu sme editovali súbor moderných českých poviedok pre kórejské vydanie. To ma inšpirovalo. V prospech hralo i to, že som komunikovala s riaditeľom vydavateľstva Karolinum Petrem Valóm. Priznal, že by sa mu to hodilo do dlhodobejších editorských plánov – práve začínali sériu antológií svetovej literatúry.
O všetkom však rozhodla moja opakovaná skúsenosť s výukou češtiny v Azerbajdžane. Češtinu totiž učím nielen českých, ale aj zahraničných študentov. Bývalý zástupca veľvyslanca ČR v Baku Petr Vágner ma skontroloval s Azerbajdžanským štátnym centrom prekladu v Baku. Tak sa začínala cesta, ktorá trvala päť až šesť rokov.
antológia je výberom z azerbajdžanskej prózy minulého storočia. Prečo ste sa zamerali iba na toto obdobie?
Bolo mi jasné, že nemôžeme historicky pokryť celé obdobie existencie azerbajdžanskej poviedky, preto sme sa skôr zamerali na modernú prózu, gro malo byť 20. storočie. Nemali sme vôbec na čo nadviazať – ukážky azerbajdžanskej tvorby preložené do češtiny priamo z azerbajdžančiny takmer absentovali. Vychádzali ale diela preložené z ruštiny. Ja som ale stála o priamy preklad do češtiny. V tom je Sari gelin unikátna. Je to prvá kniha, ktorá bola celá preložená z azerbajdžančiny do češtiny.
ako teda prebiehal výber poviedok, ak neovládate jazyk, v ktorom sú napísané?
Nemali sme možnosť sami si ich vyberať, pretože by sme museli siahnuť po zahraničných antológiách pripravených pre iného čitateľa. Išlo nám o to, aby to bolo cielené pre českého čitateľa. Bolo to pomerne ťažké. Nechali sme si poradiť Azerbajdžanským štátnym centrom prekladu v Baku. To pripravuje obdobné publikácie pre rôzne jazyky a kultúry. Ponúkli nám výber renomovaných autorov, ktorí by podľa ich názoru mali reprezentovať azerbajdžanskú kultúru. My sme to viac-menej akceptovali. Vybrali sme si dvadsaťdva poviedok, z ktorých tri napísali spisovateľky. Tvorba predstavuje niekoľko generácií posledných 100 rokov. Najstaršia poviedka – Jahňa – je z roku 1914 a najmladšia vyšla po roku 2010.
Archív Ivany Bozděchovej
Naším zadaním pre centrum bolo, aby pripravilo reprezentatívny výber pre českého čitateľa. Jednou z neľahkých vecí bolo aj to, že tituly sme dostávali priebežne. Nakoniec sa nám podarilo zostaviť výber reprezentujúci azerbajdžanskú tvorbu predsovietskeho, sovietskeho a krátko aj postsovietskeho obdobia. Sú to poviedky, ktoré viac-menej patria do stredného prúdu tamojšej literatúry. Centrum vybralo autorov, ktorí vychádzali za každého režimu a boli metaforicky povedané neutrálni. Celá antológia obsahuje medailóniky ku všetkým spisovateľom, aby si o nich mohol čitateľ niečo prečítať.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.