aké bolo tvoje umelecké rodinné zázemie?

Nie sme umelecká rodina, mama je lekárka a otec bol tiež skoro lekár, no nakoniec vyštudoval ekonómiu. Ale rodičia nás viedli ku kultúre, chodili sme do divadla úplne od malička. A vraj som v piatich rokoch po návšteve Carmen zahlásila, že budem operná speváčka.

ale napriek tomu si nešla hneď na konzervatórium.

Áno, mám evanjelické lýceum. Veľmi som chcela ísť na konzervatórium už vtedy, ale moja zlatá pani učiteľka zo ZUŠ-ky, Ľuba Halová, poradila mojim rodičom, aby som si spravila najprv všeobecné vzdelanie a ak ma to neprejde ani potom, nech študujem spev. Bola to skvelá rada.

neprekážalo ti, že sa o tie roky štúdia na lýceu oddialil vysnený cieľ?

Ja to tak vôbec neberiem. Na lýceu som sa naučila dobre po anglicky, a to je to najdôležitejšie, čo sa mi mohlo stať, lebo som nemala problém komunikovať v zahraničí. V tejto brandži je ťažké uchytiť sa bez jazykových znalostí. No a mať všeobecný prehľad a vidieť veci v širšom kontexte je tiež fajn.

kedy si začala chodiť na spev?

No, od tých piatich rokov (smiech). Moja sestra chodila do ZUŠ-ky, ona je o dva roky staršia, spievala v zbore a ja som sa tam chodila pozerať. Zobrali ma do predprípravky o rok skôr, ako sa zvyklo. Lebo som veľmi chcela. Takže som nezažila žiadnu lyžovačku, školu v prírode, môj mimoškolský život bol spev a zájazdy so zborom. Pôvodne som plánovala ísť hneď po druhom stupni ZUŠ na VŠMU, ale tam povedali, že to teda nie, že si musím vypracovať opernú techniku spevu, lebo som spievala prirodzeným hlasom. Čiže ma čakalo šesť rokov konzervatória. Od tretieho ročníka ma učila Dagmar Livorová.