občianske združenie Post Bellum sa venuje práve takému spôsobu dokumentaristiky. Tieto príbehy v rôznych výstupoch žijú medzi ľuďmi a poznajú ich nielen záujemcovia o históriu, ale aj deti, študenti, poslucháči podcastov či chodci na námestiach mnohých miest. Pamätníkov, ktorí prežili holokaust, komunistické lágre a perzekúciu, ubúda, preto sú ich príbehy čoraz cennejšie.

Rozprávame sa s riaditeľkou Sandrou Polovkovou, ktorá sa zaoberá úctyhodným množstvom aktivít občianskeho združenia. Čo ju, divadelníčku, priviedlo k tejto práci? Ako môže organizácia, ktorá zaznamenáva príbehy 20. storočia, prispieť k riešeniu problémov súčasnosti? 

vyštudovala si literárne gymnázium v Revúcej, potom divadelnú vedu na VŠMU v Bratislave. Človek by očakával, že ťa pritiahne trochu bohémskejší svet a zrazu riadiš so všetkou zodpovednosťou organizáciu, veľkú ako malá firma, s množstvom aktivít. Človek by očakával, že s tými školami budeš robiť nejaký nonšalantný freelancing.

(Smiech.) Možno spojitosť medzi týmito svetmi treba hľadať v príbehoch. Tak ako ma fascinovali príbehy v javiskovom umení, tak ma fascinujú príbehy, ktoré zaznamenávame. Ale pravda je, že to vôbec nebolo plánované – všetko, čo sa deje v mojom živote, má výrazný element náhody. 

Takou náhodou som sa dostala aj do divadla Pôtoň v Bátovciach, teda jediného slovenského profesionálneho divadla na vidieku. Tam som pracovala na projekte Psota na Slovensku, zameranom na stredoškolákov, kde sme otvárali aj témy pravicového extrémizmu. Zároveň som spolupracovala s Post Bellum, ale nenapadlo mi, že to dopadne tak, že budem viesť organizáciu s množstvom aktivít. Ale umenie je obsiahnuté v mnohých z nich.

post Bellum zaznamenáva zločiny totalitných režimov. Zažila si v 90. rokoch tých „klasických“ skinheadských náckov v kanadách a bomberách?

Samozrejme. Ale oni nikdy nezmizli. Len si zmenili outfity. Ja mám priateľa z Rimavskej Soboty a sú tam aj teraz podniky navštevované občanmi, ktorí po vypití značného množstva alkoholu začnú dokonca aj hajlovať. Kamaráti boli priami svedkovia takej situácie.