v rozhovore sa dočítate aj o tom:

• kedy a prečo vzniklo napätie medzi Remišovou a Kolíkovou,
• čo sa dialo v strane Za ľudí počas koaličnej krízy,
• aké hodnoty zradila Veronika Remišová,
• prečo Kolíková odišla zo strany Za ľudí,
• ako prebiehal vstup do SaS.

už takmer trištvrte roka sa snažím pochopiť jadro konfliktu medzi vami a Veronikou Remišovou. O tejto téme som sa s vami rozprával už viackrát, no stále mám dojem, že niečo nebolo povedané.

Nebol to spor medzi mnou a Veronikou Remišovou. Zárodky napätia sa zrodili ihneď po tom, čo sa stala Veronika Remišová predsedníčkou strany Za ľudí. Na predsedníctve strany, v deň snemu sa rozhodla úplne odstaviť svojho protivníka Miroslava Kollára a na sneme sa robili zmeny v predsedníctve. No vďaka tlaku predchádzajúceho predsedníctva, zmeny, ktoré chcela Veronika Remišová presadiť, neprešli. Boli to signály, ktoré som zo strany nového vedenia považovala za negatívne, na druhej strane som však mala k Veronike Remišovej dôveru a myslela som si, že dokáže stranu potiahnuť dobrým smerom. 

Počas koaličnej krízy som však dostala znepokojivé informácie od štátnych tajomníkov MIRRI. Tie informácie boli o odborných nedostatkoch i o straníckych konfliktoch medzi štátnymi tajomníkmi a Veronikou Remišovou. Znepokojilo ma to. Chýbal mi adekvátny rešpekt zo strany Veroniky Remišovej k jej vlastným tajomníkom, ktorí boli zároveň pre stranu Za ľudí dôležití. Nerozumela som, prečo Marek Antal a Vladimír Ledecký nedostávali v strane i na ministerstve adekvátny priestor pre informatizáciu a digitalizáciu na jednej strane a pre regionálny rozvoj na strane druhej. 

dnes už tomu rozumiete viac?

Nie. A už sa tým netrápim. Už sa mi o týchto veciach nechce rozprávať, pretože nechcem ublížiť ani strane Za ľudí, ani Veronike Remišovej. Projekt Za ľudí pre mňa zanikol. Je mi úprimne jedno, ako bude na moje slová reagovať druhá strana. Nemám potrebu nič vracať ani reagovať na niečo, čo nepovažujem za primerané, správne a ani pravdivé. 

zlom prišiel počas koaličnej krízy?

Áno, správanie sa predsedníčky Remišovej počas koaličnej krízy som považovala za zradu hodnôt strany Za ľudí. Veronika Remišová nerešpektovala vôľu predsedníctva a začala dohadovať trojkoalíciu namiesto uchovania štvorkoalície. Konanie Veroniky Remišovej zašlo tak ďaleko, že ľuďom začala dávať ponuky, aby sa stali ministrami v trojkoalícii. Takú ponuku som od nej dostala aj ja. Ale podstatné je, že veľká časť ľudí na tom odmietla participovať, a aj vďaka tomu ostala štvorkoalícia. 

„Základným problémom riešenia koaličnej krízy bolo, že strana Za ľudí bola neuveriteľne ponížená. Koaličnou krízou prešla strana Za ľudí nedôstojným spôsobom.“

štvorkoalícia teda existuje napriek, nie vďaka Veroniky Remišovej.

Áno. Ale načo sa k tomu vracať? 

na to, aby sme pochopili podstatu konfliktu a to, prečo ste zo strany Za ľudí odišli až pred niekoľkými dňami...

Nechcem sa v tom už rýpať.

snažím sa pochopiť, prečo odchádzate až teraz. 

Po koaličnej kríze sme situáciu vyhodnotili a každý mal iný názor na to, ako sme koaličnú krízu zvládli. Bolo zrejmé, že rozhodnutie predsedníctva urobiť všetko preto, aby sa zachovala štvorkoalícia bolo vnímané rozdielne. Časť členov sa tešila a druhá časť bola z rozhodnutia zachovať štvorkoalíciu sklamaná.  Je to zvláštne.  

je to vskutku zvláštne, keďže i vy osobne ste avizovali, že ako ministerka spravodlivosti budete pokračovať len v prípade zachovania štvorkoalície. Takže ak v časti predsedníctva zavládlo po vyriešení vládnej krízy sklamanie, nutne bol súčasťou tohto sklamania i fakt, že vy pokračujete ako ministerka spravodlivosti. 

Je to možné. Nikto mi však nepovedal, že nechce, aby som pokračovala v kresle ministerky spravodlivosti. Keď som na svoju pozíciu rezignovala, tak som sa členov predsedníctva spýtala, či mám ich dôveru, a treba povedať, že všetci členovia mi podporu vyjadrili. 

tento stav mi však pripadá ako schizofrénia. Časť predsedníctva sa netešila z toho, že pokračuje štvorkoalícia, no boli radi, že pokračujete ako ministerka. 

Ľudia, ktorí chceli trojkoalíciu, samozrejme, nerátali s tým, že by som bola ministerkou spravodlivosti. To je úplne jednoznačné. Všetci, vrátane verejnosti, museli vnímať, že ak niekto stojí za štvorkoalíciou, tak som to i ja. Základným problémom riešenia koaličnej krízy bolo, že strana Za ľudí bola neuveriteľne ponížená. Koaličnou krízou prešla strana Za ľudí nedôstojným spôsobom. Pochopila som na základe vyjadrení mojich kolegov, ktorí sa stali neskôr členmi frakcie, že ich vnímanie koaličnej krízy bolo rovnaké. Zhodli sme sa, že by sme mali vyhodnotiť to, čo sa stalo. Medzi tým nastal proces môjho odvolávania, ku ktorému tiež časť predsedníctva nevyjadrila jasný postoj a určite ma otvorene nepodporili. 

Frakcia bola veľmi nespokojná s tým, že strane Za ľudí odchádzajú z poslaneckého klubu i zo strany poslanci. Ukázalo sa to i počas koaličnej krízy, počas ktorej nešlo o to, aby sme krízu zvládli ako poslanecký klub, ale išlo o to, či krízu zvládneme s takou koncovkou, ako si predstavuje Veronika Remišová. Pričom pre predsedníčku nebolo dôležité, či krízu zvládneme tak, aby sa strane nerozpadol poslanecký klub. Veronike Remišovej nezáležalo na tom, aby bol jednotný poslanecký klub a predsedníctvo. Realizovala sa predstava predsedníčky o trojkoalícii, nie rozhodnutie predsedníctva o zachovaní štvorkoalície. Táto snaha, našťastie, nevyšla.

povedali ste, že strana Za ľudí vyšla z koaličnej krízy ponížená. 

Strana počas krízy nevedela vyjadriť jasný postoj.