Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Viac regulácie, viac štátu a menej trhu

.šimon Jeseňák .rozhovory .rozhovor

Šéfanalytička pre optimalizáciu siete nemocníc Angelika Szalayová hovorí o tom, ako štát plánuje realizovať túto optimalizáciu. Po novom bude smieť nová nemocnica vzniknúť len tam, kde jej to štát dovolí, a nie na tom mieste, kde bude chcieť nemocnicu otvoriť investor.

Viac regulácie, viac štátu a menej trhu BORIS NÉMETH

o stratifikácii, neskôr o optimalizácii siete nemocníc počúvame už minimálne tri roky. Ako sa dá optimalizácia siete nemocníc realizovať?

Rôznymi spôsobmi. Rozhodli sme sa zasiahnuť do tohto projektu vyššou reguláciou. Stanovíme pravidlá a podmienky, za akých sa môže poskytovať nemocničná starostlivosť, a tieto podmienky budeme sledovať. Komisia bude rozhodovať, či podmienky boli splnené. Zároveň budeme nastavovať podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti o pacienta pre nemocnice i do budúcna. 

aké budú rozdiely medzi súčasným a budúcim hodnotením kvality nemocníc?

Dnešný stav hodnotenia kvality je biedny a každý posun bude progresom. Síce máme indikátory hodnotenia kvality stanovené legislatívou, no nie sú dosť detailné na meranie kvality, ktorú chceme dosahovať. Súčasný stav chceme zmeniť minimálne v ústavnej starostlivosti tak, že definujeme nárok pacienta a rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá sa bude v konkrétnej nemocnici pacientovi poskytovať. 

Dnes sa napríklad meria kvalita ako úmrtnosť. Samotné meranie úmrtnosti  je dobré kritérium, ale ak porovnávame mieru úmrtnosti naprieč rôznymi nemocnicami, ktoré sa starajú o rôzne náročných pacientov, tak už to také dobré kritérium nie je. Chceme preto vyhodnocovať kvalitu starostlivosti podľa jednotlivých typov ochorenia a typov liečby, a podľa tých dát porovnávať nemocnice.

tvrdíte, že teraz sa kvalita vyhodnocuje biedne. Čo okrem úmrtnosti sa sleduje?

Sledujeme aj spokojnosť pacientov, s  tou môžeme byť azda najspokojnejší. Problém je, že nehodnotíme medicínsku kvalitu nemocnice. Súčasné pravidlá totiž neumožňujú kvalitné vyhodnotenie poskytovania medicínskej starostlivosti. 

ako sú nastavené?  

Veľmi široko. Sleduje sa úmrtnosť na všetkých pacientoch na oddeleniach a nezohľadňuje sa, o akého pacienta ide. Jeden indikátor sleduje úmrtnosť na nemocnicu, takže ako najhoršie nemocnice vychádzajú hospice, lebo tam ľudia umierajú. Takto nedostaneme výpovedné výsledky. Potrebujeme zistiť, že ak niektorá nemocnica robí istý typ výkonov, či ich robí dobre, či pacienti dostanú kvalitnú zdravotnú starostlivosť alebo či pacienti nebudú čeliť pooperačným komplikáciám. Kvalitu nemocníc nám pomôžu dobre hodnotiť iba kvalitné dáta, ale tie nemáme. Preto si treba najskôr zadefinovať, čo vlastne chceme merať.

mnohí analytici tvrdia, že na Slovensku i v zdravotníctve existuje dátové peklo. 

Problém je aj to, že dáta sa zbierajú z rôznych zdrojov rôznym spôsobom a na rôzne účely, takže nám nevytvoria celok a nevieme ich prepojiť, keďže zebry dát majú odlišnú metodiku. Plus, množstvo potrebných dát stále nezbierame. V celej dátovej politike treba urobiť poriadok, treba tie dáta sledovať a vyhodnocovať. 

nemali sme najskôr zozbierať dáta zo všetkých nemocníc, ambulancií a polikliník a až potom pristúpiť k optimalizácii?

Je to naopak: množstvo potrebných dát už máme k dispozícii dnes. Máme dáta od zdravotných poisťovní a nemocníc a tie vyhodnocujeme. Skôr ide o to, že sa zbierajú za iným účelom ako vyhodnocovanie kvality nemocníc. Najprv treba určiť, aké dáta potrebujeme, a to sme spravili pri definovaní kategorizácie ústavnej starostlivosti, čo by mala byť definícia nároku.

„Na Slovensku máme regióny, kde pôsobia dve alebo tri nemocnice, hoci by stačila jedna nemocnica, ktorá by vykonávala dostatočné množstvo medicínskych zákrokov v požadovanej budúcej kvalite.“

ako to máme chápať?

Nárok je slovo, ktoré sa v zdravotníctve používa, ale každý si pod tým predstavuje niečo iné. Chceme povedať, čo má nemocnica pacientovi poskytnúť v súvislosti s konkrétnym zdravotným problémom a aké parametre má ten výkon spĺňať. Keď mi idú operovať mozog, musia to robiť na operačnej sále, ktorá je na to vybavená, musí tam byť neurochirurg, ktorý musí mať dostatočnú prax. Výsledky budeme vyhodnocovať, budú zverejňované na stránke ministerstva zdravotníctva. Vytvoríme tak rebríček nemocníc, aby si pacient vedel vybrať, kde chce výkon podstúpiť.

pri pôrodniciach sa takéto rebríčky robia už roky, znamená to, že v niektorých sektoroch sa to už praktizuje lepšie ako v iných?

Áno, no tiež sme museli zistiť, podľa akých kritérií chceme pôrodnice hodnotiť. Tieto rebríčky sa robia z dát mimo štandardného zberu. My plánujeme povinný  reporting a zber dát a ak nemocnice nebudú tieto dáta zbierať, prídu sankcie, napríklad zníženie úhrad za výkony od zdravotných poisťovní. Najprísnejšou sankciou bude vyradenie zo siete nemocníc.

ako im znížite úhrady, keď štát vlastní len VšZP a zvyšné poisťovne sú súkromné?

Reguláciou prostredníctvom zákona. V zákone je už dnes, že ak nemocnica neplní v prvom kroku pravidlá na určitý počet bodov alebo percent, má nejaké prechodné obdobie, za ktoré to má napraviť a keď to nenapraví, poisťovňa má nemocnici znížiť úhradu až o 80 percent. 

v akom zmysle používate termín nárok pacienta?

My hovoríme o definovaní nároku pacienta v nemocniciach, čiže chceme definovať cestu pacienta, kritériá toho, čo má nasledovať, keď pacienta diagnostikujeme až po medicínsky zákrok alebo liečbu v nemocnici. Ak sa tento systém osvedčí, zadefinujeme nárok pacienta aj v iných zdravotníckych sektoroch, napríklad v ambulantnej sfére.

kto bude dáta vyhodnocovať?

Bude to robiť komisia.

bude nezávislá?

Budú v nej všetci stakeholderi. A bez zhody viacerých stakeholderov nebude možné prijať opatrenia. Dokopy vytvoríme dve komisie. V jednej, ktorá bude odborná, budú odborníci z odborných spoločností, ministerstvo zdravotníctva a zdravotné poisťovne, doplnení o zástupcu pacientov a úradu pre dohľad. Budú určovať napríklad indikátory kvality alebo vybavenie operačnej sály. Nik z nich nemá prevahu, musia sa vedieť dohodnúť, minimálne dve strany z troch musia súhlasiť. Táto komisia bude prijímať indikátory kvality a to, čo má byť súčasťou služby, ktorú dostane pacient. 

majú komisie názvy, aby sme ich vedeli lepšie rozlišovať?

Prvá sa volá Komisia pre kategorizáciu ústavnej starostlivosti. Druhá je Komisia pre tvorbu siete kategorizovaných nemocníc. Tá prvá bude odborno-medicínska, budú tam odborné spoločnosti, a bude rozhodovať o tom, čo má pacient dostať a stanovíme aj minimálny počet výkonov, ktoré musí nemocnica poskytovať. Aby nemocnica dosahovala minimálnu úroveň kvality, musí napríklad urobiť sto operácií slepého čreva ročne. Druhá komisia bude raz ročne vyhodnocovať, do akej miery nemocnice plnia podmienky, ktoré stanovila prvá komisia a budú tam všetci, ktorí participujú na poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Namiesto odborných spoločností tam budú zástupcovia nemocníc, teda asociácia súkromných nemocníc, asociácia štátnych nemocníc a zástupca za VÚC. Ak nejaká nová nemocnica požiada o vstup do siete alebo existujúca o zmenu v zaradení do siete, komisia bude na základe dát vyhodnocovať, či sú splnené podmienky pre zmenu siete.  Pravidlá a podmienky, akým spôsobom sa môže sieť meniť, budú pritom jasne stanovené v zákone. 

touto novou reguláciou sťažíte komukoľvek, aby sa na trh dostal...

Bude to prísnejšie ako doteraz a má to, samozrejme, plusy aj mínusy. Plusom je, že podmienky sa sprísnia. Napríklad na to, aby mala  nemocnica určitý počet výkonov, musí obsluhovať určité spádové územie. Nemôžeme mať sto nemocníc a každá tisíc pôrodov, keď vieme, že na Slovensku toľko pôrodov nie je. My rozdelíme Slovensko na územia, ktoré bude istý počet nemocníc obsluhovať. Ak nebude nemocnica plniť kritériá kvality, na trh bude môcť vstúpiť konkurencia a za nejaké obdobie bude môcť preukázať, že je lepšia. 

skúsme si predstaviť, že ako zahraničný investor prichádzam na Slovensko a musím sa na trhu etablovať, čo trvá. Ako sem môže niekto prísť zo zahraničia a zrazu mať toľko zákrokov ako etablovaná nemocnica?

Nemusí mať rovnaký počet. Dostane najmenej dvojročné obdobie, za ktoré by mal stanovené počty dosiahnuť. Pokojne môže začať s jedným alebo dvoma oddeleniami. Na trh bude môcť vstúpiť len v tom regióne, kde mu to regulácia umožní. Ak chce mať úhradu od zdravotných poisťovní od začiatku, môže vstúpiť na to miesto, kde nie je dostatočná kvalita. Po optimalizácii siete nebude trh taký flexibilný ako v iných oblastiach zdravotníctva.

chystáte sa povedať súkromným podnikateľom, koho smú zazmluvniť a koho nie. Prečo?

Pretože zdravotníctvo je regulovaný sektor. Napríklad poisťovniam nariaďujeme, ktoré lieky musia povinne uhrádzať. Na Slovensku máme regióny, kde pôsobia dve alebo tri nemocnice, hoci by stačila jedna nemocnica, ktorá by vykonávala dostatočné množstvo medicínskych zákrokov v požadovanej budúcej kvalite. Dosahovanie týchto minimálnych počtov výkonov bolo súčasťou už aj predchádzajúcej verzie reformy zdravotníctva, vtedy sa však plánovalo, že nemocniciam povieme, že majú dva alebo tri roky, aby všetky tri v regióne dosiahli určený počet zákrokov. Už teraz však vieme, že tie medicínske zákroky sú dimenzované na jednu nemocnicu. Ak by sme ponechali takéto prechodné obdobie, tieto nemocnice by počas tohto obdobia poskytovali starostlivosť v nižšej kvalite, navyše by investovali, aby prilákali ľudí. Reguláciou zmaríme nepotrebné investície do nemocníc, ktoré v nej potom aj tak nebudú alebo budú mať v sieti iné zameranie a špecifikáciu ako dnes. Rozhodli sme sa, že je výhodnejšie, keď povieme, ktorá z týchto troch nemocníc má najlepší potenciál zabezpečiť regionálnu starostlivosť. Tej dáme šancu poskytovať špičkovú zdravotnú starostlivosť a zvyšné dve môžu o pozíciu regionálnej nemocnice zabojovať, ak sa prvá neosvedčí.

čo majú robiť súkromné nemocnice, ktoré investovali milióny do svojich nemocníc i z eurofondov a zazmluvnili sa, že starostlivosť budú poskytovať? Budú im finančné prostriedky, ktoré budú musieť vracať, refundované? 

Nie je to tak. Tieto finančné prostriedky nebudú musieť vrátiť, lebo sa nebudú zatvárať. OSN znamená, že nemocnice zmenia poskytovanú zdravotnú starostlivosť. Časť zdravotnej  starostlivosti, napríklad operácie hlavy, bude robiť len niekoľko vyselektovaných nemocníc. Táto regulácia sa dotkne predovšetkým menších nemocníc, ktoré si na takéto medicínske úkony, bohužiaľ, trúfali. 

prečo bohužiaľ?

Pretože riziko úmrtia pacienta pri náročnej operácii je dvakrát vyššie pri nízkych počtoch výkonov, ktoré majú v menších nemocniciach, ako v tých väčších. Áno, nastavením podmienok komunitné nemocnice nebudú poskytovať akútnu nemocničnú starostlivosť, ale budú poskytovať akútnu ambulantnú starostlivosť alebo plánovanú ambulantnú starostlivosť. Napríklad budú robiť plánované jednodňové operačné výkony. Sály v nemocniciach by mali byť využité naplno. Medicína sa mení a zákroky, ktoré sme ešte pred niekoľkými rokmi museli riešiť hospitalizáciou, dnes dokážeme riešiť jednodňovou chirurgiou.

Našou snahou je, aby sa všetko riešilo na najvyššej možnej úrovni. Okrem iného to ušetrí finančné prostriedky a zvýši kvalitu starostlivosti o pacienta. Cieľom je, aby pacient strávil na lôžku v nemocnici čo najmenej času, aby sa znížili nielen náklady a najmä riziko nákazy inými chorobami, čo sa nám potvrdilo počas pandémie covid. Samozrejme, sú prípady, ktorých liečba trvá dlhšie, napríklad akútna náhla mozgovo-cievna príhoda. Tie sa majú liečiť v akútnej fáze v špecializovaných nemocniciach, no rehabilitácia má prebiehať v komunitnej nemocnici, ktorá je i geograficky blízko pacienta.

takže samotný zákrok sa odohrá vo väčšej nemocnici  a potom presúvame pacienta na rekonvalescenciu do menších?

Áno. 

jedna z kritík hovorí, že jednodňová ambulantná starostlivosť prebieha už dnes mimo nemocníc a že tie nemocnice budú ťažko financovateľné, lebo pacienti budú chodiť skôr do ambulancií, ktoré sú zvyčajne súkromné a sú tam kratšie čakacie lehoty. A komunitné nemocnice hovoria, že budú mať existenčné problémy.

Je  na konkurencieschopnosti nemocníc, aby si dokázali zabezpečiť prežitie. Z pohľadu bezpečnosti pacienta je dôležité, či je v nemocnici multidisciplinárny tím. Vtedy je bezpečnosť vyššia. Nemocnica má oproti ambulanciám výhodu v tom, že pri jednodňovej starostlivosti sa vie lepšie vyrovnať s prípadnými komplikáciami. Je teda na jej schopnosti, aby sa presadila na trhu. 

nerodí sa už niekde nápad, ako regulovať ambulantnú starostlivosť a tlačiť na to, aby sa tie úkony presúvali do nemocníc?

Z mojej strany určite nie. Naopak, myslím, že tá regulácia by nemala byť prísna tam, kde to nie je potrebné. No žiaľ, hoci sme mali 15 rokov voľnosť, s nemocnicami sa neudiali potrebné zmeny. Preto sme zasiahli ako regulačný úrad.

nestane sa, že bude nasledovať regulácia ambulancií a špecialisti si nebudú môcť otvoriť pracoviská, kde budú chcieť a kde sa budú schopní uživiť?

Osobne si myslím, že by to nebolo dobré, keby sa takéto niečo stalo. Neviem, že by sa tým niekto zaoberal.   

mám dojem, že ide o zmenu paradigmy oproti Zajacovým zákonom, pritom v jeho tíme ste boli aj vy. Dnes vedia nastaviť optimalizáciu siete nemocníc iba zdravotné poisťovne. To sa však zjavne mení a štát plánuje regulovať.

Áno. Nemyslím si však, že je to až taká zmena paradigmy. Zmena je v tom, že budeme viac regulovať. V zákone o optimalizácii nie je vymenovaný zoznam nemocníc, ktorý budú fungovať nezmenene i po optimalizácii. Selekcii nemocníc na základe vlastníckej štruktúry sa chceme vyhnúť a určujeme len podmienky, aby nemocnice v sieti ostali. Plus chceme určiť, ktorý región má mať koľko a aké nemocnice. Vyhodnocovanie toho, ktorá nemocnica splní podmienky, už bude na novovzniknutej komisii.

neeliminujete úlohu zdravotných poisťovní vybrať si, koho chcú zazmluvniť a koho nie?

Poisťovne budú súčasťou komisie a budú mať svoj hlas. My len tvrdíme, že nemocnice sa majú vyberať spoločne, a nie z troch nemocníc, aby si každá poisťovňa mohla vybrať inú nemocnicu, a tým pádom by žiadna z nemocníc nemala počty zákrokov, ktoré bude mať vykonávať. A toto nerobíme naprieč celou ústavnou starostlivosťou. Sú vybrané povinné veci a povinné programy, ktoré potrebujeme zabezpečiť, aby sme pacientom poskytovali multidisciplinárnu komplexnú starostlivosť v nemocniciach. Všetko ostatné nechávame na dohode poisťovne a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

pre Denník N ste povedali, že táto reforma sa musí konať aj kvôli Plánu obnovy, na základe ktorého by sme mali 1 miliardu eur minúť i v zdravotníctve.

Je to naozaj podmienka v rámci Plánu obnovy a aby sme tie peniaze mohli použiť, musíme mať premyslené, aké nemocnice a kde chceme mať. Pre potreby čerpania finančných prostriedkov z Plánu obnovy musíme najskôr predstaviť plán a demonštrovať, že optimalizáciu siete nemocníc a budovanie nových nemocníc máme koncepčne premyslené.

kritika tohto plánu od Martina Vlachynského z INESS okrem iného tvrdí, že peniaze z Plánu obnovy, čiže z nových dlhov, použijeme na betón, maltu a tehly.

Rozumiem tej kritike. Žiaľ, v zdravotníctve máme taký obrovský investičný dlh, že zasahuje do kvality a  efektivity. Ak chceme medicínu robiť ozaj moderne, potrebujeme investovať aj do infraštruktúry. Za posledných 30 rokov boli na Slovensku postavené dve nemocnice, z toho jedna je súkromná a druhá je Svätý Michal v Bratislave. Potrebujeme obnoviť všetky ostatné nemocnice, lebo ich životnosť je cca 30 rokov.

po OSN budú nemocnice rozdelené do piatich kategórií. Akých? 

Prvý typ nemocnice je komunitná nemocnica, ktorá bude poskytovať akútnu starostlivosť len v ambulantnej forme. Výnimkou bude v niektorých prípadoch psychiatria, kde sú hospitalizácie dlhšie a pre týchto pacientov je dôležité mať kontakt s rodinou.

koľko bude týchto komunitných nemocníc? Či nemáme stanovené počty?

Nie, je na zdravotných poisťovniach, aby zazmluvnili dostatočné kapacity komunitných nemocníc.

čiže bude platiť čím menšie oddelenie alebo významnosť nemocnice, tým nižšia regulácia?

V princípe áno. Snažíme sa regulovať to, aby sme mali zabezpečenú starostlivosť pre tých najakútnejších a najzložitejších pacientov. O úroveň vyššie bude regionálna nemocnica, ktorá by mala poskytovať štandardnú lôžkovú akútnu zdravotnú starostlivosť. Poskytovala by všetky služby tak ako komunitná nemocnica, no navyše by robila aj také operácie alebo hospitalizácie ako operácie slepého čreva, výmeny bedrových kĺbov, operácie zlomenín či po zraneniach. A 75 percent zdravotnej starostlivosti sa bude poskytovať v tomto type nemocníc. Podľa našich odhadov bude týchto nemocníc 28 až 32.

a tretia úroveň?

O úroveň vyššie je tzv. komplexná úroveň, teda nemocnice, ktoré poskytujú špecializovanejšiu starostlivosť. Predbežný odhad je, že ich bude približne osem. 

tie komplexné nemocnice budú všetky štátne?

Nie je dôležité, kto ich vlastní. Ak sa však dnes pozrieme, ako je poskytovaný najkomplikovanejší druh zdravotnej  starostlivosti, tak ju väčšinou poskytujú fakultné alebo vyššie nemocnice. Takže áno, smeruje to skôr k tomu, že túto zdravotnú starostlivosť budú poskytovať len štátne nemocnice.

a štvrtá úroveň?

Štvrtá úroveň je koncová. To je úroveň, kde tiež rátame s istým počtom nemocníc. Rátame, že 3 či  4 nemocnice by stačili na celé Slovensko. Hovorila som o tom, že 75 percent starostlivosti sa poskytuje na regionálnej úrovni. Na tej komplexnej sa poskytuje cca 20 percent zdravotnej starostlivosti, a na koncovej približne 4 percentá starostlivosti a patrí tam  napríklad kardiochirurgia, špecializovaná neurochirurgia či onkologické ústavy.

piata úroveň?

To je národná úroveň, kde sa poskytuje necelé percento zdravotnej starostlivosti. Tá starostlivosť je taká špecifická, že stačí jedno miesto na Slovensku. Ide o zriedkavé výkony ako transplantácie srdca alebo pľúc, operácie vrodených vývojových chýb, napríklad centrálneho nervového systému alebo kardiovaskulárneho systému. Nemyslím si, že dramaticky meníme, čo je zabehané, skôr tomu dávame pravidlá a nejaké odchýlky alebo výnimky sa snažíme regulovať. Cieľom reformy je, aby pacienti chodili za najlepšími lekármi, nie za tými, ktorí sú k nim najbližšie.

BORIS NÉMETH

MUDr. Angelika Szalayová (*1974) bola zakladajúcou partnerkou a hlavnou analytičkou Health Policy Institute. Je bývalá členka reformného tímu Rudolfa Zajaca na ministerstve zdravotníctva, pôsobila v kategorizačných komisiách na Slovensku i v Českej republike. Zaoberá sa hlavne liekovou politikou, manažovanou starostlivosťou a politikou zdravotných poisťovní. V súčasnosti pôsobí ako šéfanalytička ministerstva zdravotníctva pre optimalizáciu siete nemocníc (OSN).

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite