ako funguje náš dôchodkový systém?
Jozef Mihál: Náš dôchodkový systém je trojpilierový. Prvý pilier spočíva v priebežnom systéme. Platíme odvody do sociálnej poisťovne a z nich sociálna poisťovňa vypláca dôchodky súčasným dôchodcom. Druhý pilier funguje na Slovensku od roku 2006 a je postavený na tom, že časť odvodov si sporiteľ sporí na vlastnom dôchodkovom účte, z čoho bude mať ďalšiu časť dôchodku. Tretí pilier je doplnkový a taktiež funguje na systéme sporenia, v ktorom zamestnávateľ prispieva zamestnancom určitú sumu na dôchodok. Najdôležitejší je priebežný systém. Občan platí odvody vo výške 18 percent zo svojho vymeriavacieho základu. To platí pre zamestnancov aj živnostníkov. Jeden z problémov je, že sa skutočná sadzba vďaka prerozdeľovaniu odvodov v sociálnej poisťovni hýbe okolo 24 až 25 percent. To je suma, ktorá sa vyzbiera medzi platiacimi a prerozdeľuje sa súčasným dôchodcom.
podľa slov Jozef Mihála to vyzerá, že prvý pilier nie je poistením, ale prietokovým ohrievačom.
Ján Tóth: Je to skôr prietokový ohrievač. Prvý pilier je založený na predpoklade, že sa budú rodiť deti a budú noví pracujúci, ktorí budú prispievať na dôchodky. Sú tam tri dôležité parametre. Prvým z nich je pomer dôchodkov voči priemerným mzdám. Treba si však uvedomiť, že dôchodky sa nezdaňujú. Medzinárodne to vyzerá, že je tento systém nadpriemerne štedrý k dôchodkom, pretože v iných krajinách sa zdaňujú aj dôchodky. Každý ale vie, že na Slovensku sú dôchodky nízke a mzdy sú ešte nižšie. Druhým parametrom je trvanie dôchodku. V tom sme tiež mierne nadštandardní. V porovnaní s inými krajinami strávime na dôchodku viac rokov. Tretí parameter je, ako sa to financuje, teda daňovo-odvodové zaťaženie. Aj v tom sme okolo priemeru. Zaťaženie existujúcej generácie je väčšie ako priemer.
demografia ukazuje, že sa nerodí dostatok detí. Je teda prvý pilier akousi Ponziho schémou, ktorá je neudržateľná?
JT: Problém je nielen to, že sa rodí menej detí, ale aj to, že žijeme dlhšie na dôchodku. Ak sa spravilo opatrenie, ktoré zafixovalo vek odchodu do dôchodku, tak v súčasnosti celý systém je drahší a tí, čo ho financujú, nepodporujú takýto nárast nákladov. Je to tak preto, lebo žijeme dlhšie, ako to bolo v minulosti. Zároveň systém nemusí závisieť iba od počtu detí a dá sa to riešiť migráciou. Zdá sa však, že ku nám nechodí veľa ľudí zvonku pracovať. Keď sme si počítali udržateľnosť dôchodkového systému, tak v roku 2018 vytváral do budúcnosti deficity, ktoré však boli zvládnuteľné. Vtedy fungoval automat veku odchodu do dôchodku, ktorý zaručoval, že dôchodcovia budú žiť v dôchodku približne rovnaký počet rokov v budúcnosti ako v súčasnosti. To preto, aby náklady do dôchodku nenarastali. Tie by sa zvyšovali, keby sa zvyšoval aj počet rokov ľudí na dôchodku vďaka dožívaniu sa vyššieho veku. Nemáme na to zdroje, ktoré by to podporili. Prvý zásah do udržateľnosti dôchodkov bol v roku 2019 v tom, že sa zafixoval vek. Ak je tu nejaký trend predlžovania dĺžky života, tak z toho vyplýva, že systém bude nákladovo explodovať. Zároveň sa schválili trináste dôchodky, čo je neštandardná vec. Takisto sa stanovila zvláštna valorizácia minimálneho dôchodku, kde sa hovorilo, že v budúcnosti bude mať takmer každý minimálny dôchodok, lebo bola nastavená tak štedro. Keď si zrátame všetky tieto náklady schválených opatrení, ktoré nastali do volieb, tak sme vypočítali, že do päťdesiat rokov bude systému chýbať tretina zdrojov. Taký systém sa nedá nazvať dlhodobo udržateľný. Keď nastúpila nová vláda, spravila dve opatrenia. Trinásty dôchodok znížila na polovicu a odstránila veľmi štedrú valorizáciu minimálnych dôchodkov. To pomohlo. Ale aj po týchto opatreniach chýba približne štvrtina zdrojov v systéme, čiže je naďalej neudržateľný.
ako to vnímate na ministerstve?
Boris Ažaltovič: Udržateľnosť dôchodkového systému je jeho dôležitým parametrom, no nie je jediným. Stále by sme ho mali definovať ako primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Musíme myslieť aj na to, aby mohli dôchodcovia dôstojne žiť. Musíme myslieť aj na tých ľudí, ktorí do tohto systému platili ešte pred vznikom sociálnej poisťovne v roku 2004. Slovenská vláda sa od volieb správa veľmi zodpovedne, pokiaľ ide o udržateľnosť dôchodkového systému. Trinásty dôchodok sme vyradili zo sociálneho poistenia a ide o štátnu sociálnu dávku. Pomer medzi dôchodkami a platmi stále klesá. Mzdy rastú rýchlejšie, ako je dôchodcovská inflácia. To pomáhalo dôchodkovému systému. V roku 2020 sa minimálny dôchodok skokovo zvalorizoval o 20 percent. Mal sa valorizovať podľa priemerného rastu miezd, pričom ostatné dôchodky sa valorizujú podľa dôchodcovskej inflácie. Zmrazili sme minimálny dôchodok na desať rokov a predpokladáme, že o desať rokov sa dostane na takú úroveň, akú mal pred rokom 2019 a potom sa bude valorizovať rovnakým tempom ako ostatné dôchodky. Dôležité bolo aj odstránenie dôchodkového stropu. To znamená, že už nemáme ústavné obmedzenie rastu veku, v ktorom ľudia odchádzajú do dôchodku.
je teda náš dôchodkový systém udržateľný?
BA: Ak by sme sa na dôchodkový systém pozerali ako na izolovaný, teda koľko peňazí sa doňho vloží, toľko sa môže vyplatiť, tak by platilo to, čo povedal pán Tóth, že o päťdesiat rokov bude jedna štvrtina chýbať. Ale ten systém je daňovo-odvodový. Aj v iných krajinách ide do dôchodkov aj časť daní. Nemali by sme sa preto naň pozerať ako na izolovaný. Budeme sa snažiť, aby čo najmenej závisel od transferov z daní. Je ale jasné, že o niekoľko desiatok rokov nebude dôchodkový systém môcť fungovať bez štátnych príspevkov. Nebude to závisieť iba od počtu pracujúcich, ale aj od očakávaného skracovania pracovného času a robotizácie.
JM: Ešte by som doplnil, že dôchodcovia nepotrebujú iba slušné dôchodky, no treba sa o nich postarať aj v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb. Tým, že bude počet dôchodcov pribúdať a počet pracujúcich odbúdať, tak deficit voči staršej generácii bude narastať aj v tomto rozmere. Ten nebudeme riešiť cez odvodový systém, ale cez výber daní.
ako by ste zlepšili prvý pilier?
JM: Súhlasím s tým, že dôchodkový systém nemožno vnímať izolovane. Štát naň prispieva z daní. Pokiaľ však ide o udržateľnosť dôchodkového systému, aby dôchodky nemuseli byť o štvrtinu nižšie, vidím komplex piatich opatrení, ktoré by som sa snažil riešiť. Jedným z nich je druhý pilier, ktorý treba zmohutniť a naučiť ľudí, ako sa ich peniaze majú v druhom pilieri správať. Ľudia ho nevyužívajú. Preto treba, aby bol druhý pilier silnejší a zrozumiteľnejší. V druhom pilieri sú momentálne obrovské rezervy. Ďalej sa bude musieť zvyšovať dôchodkový vek. Nie je však dobré bazírovať na tom, aby ľudia strávili v priemere rovnaký počet rokov na dôchodku aj v budúcnosti. Zvyšovanie dôchodcovského veku znamená, že budú dlhšie pracovať. Zhoršíme pomer odvodov a dôchodkov. Som za to, aby sa dôchodkový vek zvyšoval, no nie priamo úmerne tomu, ako sa štatisticky zvyšuje vek dožitia. Málo sa venujeme dôchodkovej hodnote, teda miere náhrady. Do toho by sa tiež malo siahnuť. Dôchodková hodnota je dnes nejakým spôsobom nastavená a každoročne sa zvyšuje rastom priemernej mzdy. Pätnásť rokov je približne rovnaká a to tej udržateľnosti neprispieva. Navyše musí pracovať s tým, ako sa mení pomer pracujúcich a dôchodcov. Ďalšia vec je, že valorizovať dôchodky len o infláciu je nefér. Znamená to, že zamrazujeme životnú úroveň dôchodcov do toho času, keď išli do dôchodku. Ale Slovensko rastie. Životná úroveň pracujúcich ide hore. Životná úroveň dôchodcov stagnuje. Nebál by som sa teda vrátiť k trochu pomenenému švajčiarskemu modelu valorizácie, a teda pridať do nej element rastu priemernej mzdy. Aby aj dôchodcovia pocítili, že životná úroveň ide na Slovensku hore.
súhlasíte s pánom Mihálom?
JT: Nie úplne. Výnosovosť prvého piliera odzrkadľuje rast našej ekonomiky. Doteraz sme rástli pomerne rýchlo. Potom sa však rast spomalil a v posledných desiatich rokoch sme málo reformovali. V budúcnosti sa nám bude rásť čoraz ťažšie. Zväčšenie alebo zmenšenie druhého piliera je pre dlhodobú udržateľnosť neutrálne. V ďalšom rade zvyšovanie trvania dôchodku zhoršuje udržateľnosť. Tak isto valorizácia inflácie a návrat k švajčiarskemu modelu. A v poslednom bode, keby sme priznali nižší rast dôchodkov, stalo by sa to, že nové dôchodky by oproti mzdám čoraz viac zaostávali. Je ale pravda, že toto jediné opatrenie je šetriace. Aby som sa však ešte vrátil k predošlej diskusii, nevoláme po tom, aby bol dôchodkový systém samostatný. Nemáme mandát do toho hovoriť. Máme mandát počítať celkovú udržateľnosť verejných financií. Aká časť ekonomiky má žiť na úkor druhej – to sú už rozhodnutia pánov, ktorí majú legitimitu danú z volieb. Celková obálka verejných financií je taká, že sme vo vysokom riziku. Máme najhoršiu dlhodobú udržateľnosť nielen dôchodkov, ale celkových verejných financií v rámci EÚ. Ak by sme to chceli napraviť, museli by sme prísť so šetriacimi opatreniami vo výške 6,3 miliardy eur. Treba povedať, z čoho sa štedrosť dôchodkov financuje. Najprv by to malo byť financovateľné, lebo inak je to nezodpovedné správanie politikov.
BORIS NÉMETHJán Tóth: Máme najhoršiu dlhodobú udržateľnosť nielen dôchodkov, ale celkových verejných financií v rámci Európskej únie.
čo sa dá robiť s tým, že dôchodkový systém je neudržateľný a čo s tým plánuje robiť vláda?
BA: Najmä posledná vláda zhoršila udržateľnosť verejných financií a dôchodkového systému. Uvedomujeme si to, a preto sa nebojíme prijímať aj nepopulárne opatrenia. Podľa mňa je dobré, že dôchodkový systém je viaczdrojový a má tri piliere. Teraz pracujeme na tom, aby bol druhý pilier ešte výnosnejší. Musíme sa však pozerať aj na tretí pilier, ktorý je u nás veľmi slabý. Aj ten chceme podporiť a motivovať ľudí, aby si šetrili na dôchodok. Nabáda nás na to európska legislatíva, ekonómovia a analytici. V druhom pilieri vzniklo približne pred desiatimi rokmi chybné riešenie, keď boli všetci sporitelia presunutí do garantovaných fondov. Peniaze mladých ľudí majú slabú výnosnosť. Máme ambíciu ich postupne presunúť do mixu fondov, ktorý zodpovedá ich veku. Čím je človek mladší, tým ho bude mať rizikovejší a čím bude starší, tým ho bude mať garantovanejší.
bude to štátom nariadené alebo dobrovoľné?
BA: Na konci sú to peniaze sporiteľov. Sporiteľ sa môže rozhodnúť, že to dá do takého garantovaného fondu, ktorý nebude mať takmer žiaden výnos alebo bude kopírovať infláciu. Pred tými desiatimi rokmi sa však stalo to, že ich všetkých presunul štát. My tých, ktorí sa tak nerozhodli sami, presunieme do fondov primeraných veku. V prvom pilieri prijímame mnoho opatrení. Zaoberáme sa naviazaním dôchodkového veku na rast dĺžky života. Budeme sa musieť venovať takzvanej striebornej ekonomike a motivovať dôchodcov, aby pracovali dlhšie. Na druhej strane si uvedomujeme, že ak sa rast dĺžky života posunie a dôchodkový vek bude napríklad sedemdesiat rokov, tak niektoré manuálne povolania už nebudú ľudia schopní vykonávať. Treba teda vymyslieť taký model, aby mohli odísť do dôchodku. Preto sa zaoberáme aj možnosťou odísť do dôchodku na základe odpracovaných rokov.
JM: Je to dobrý nápad, ale tiež nemôže byť zafixovaný, lebo by sme dopadli tak, ako so zafixovaným dôchodkovým vekom. Tento druhý parameter musí taktiež dynamicky pracovať podľa vývoja priemerného veku dožitia občana a iných parametrov. Dôležité je, aby sa to robilo tak, aby neprišla ďalšia vláda a nezbúrala to šmahom ruky. Nový model musí byť prijatý po dlhej diskusii, aby s ním aj opozícia aspoň sčasti súhlasila. Dôchodkový systém sa často mení, preto mu ľudia nedôverujú. Apeloval by som na to, že zmeny v druhom pilieri, na ktorých je zhoda, sa už mali dávno spraviť.
je na zmenách či opravách II. piliera v koalícii zhoda?
AB: Na väčšine opráv v druhom pilieri zhoda je. Sú tam aj veci, na ktorých nie je zhoda a čaká nás diskusia. Návrh zákona by mal byť schválený na prelome tohto a budúceho roka a vtedy sa začne proces presunu príspevkov. V bodoch, ktoré som spomínal, je zhoda aj v koalícii.
čo by sa stalo, keby sme zrušili prvý pilier a dôchodky z neho by dostávali iba tí, ktorí si nemali možnosť sporiť v druhom a treťom pilieri?
JT: Vytvorili by sa dodatočné deficity do už teraz deravého dôchodkového systému. Bola by ešte väčšia finančná nestabilita dôchodkov. Diskusia o druhom pilieri je veľmi zaujímavá. Ak by bol dobre nastavený, mohol by byť zaujímavou alternatívou. Ale nie je. Druhý pilier bol výrazne deformovaný a odhadované škody sú medzi dvoma až šiestimi miliardami eur a sú nenávratne stratené rozhodnutím presunu ľudí z akciových fondov. Na druhej strane treba povedať, že zákon ministerstva práce nedostatočne špecifikuje všetky možnosti, ako by sa mal druhý pilier zlepšiť. Nevyužíva príležitosť ústavne zakotviť všetky tieto dobré veci. Druhý pilier je o finančných trhoch, preto je dobré počúvať Národnú banku a ministerstvo financií. Legislatívna podoba týchto opatrení nie je ideálna.
AB: Nemali by sme všetko staviť na jednu kartu. Druhý pilier vyzerá pre ľudí, ktorí zarábajú nadpriemerne, lákavo. Preto máme v prvom pilieri princíp nielen zásluh, ale aj solidarity. Nie každý mal to šťastie, že vie podnikať alebo byť univerzitný profesor. Preto prvý pilier nasleduje dva princípy solidarity – v rámci generácie a medzigeneračná solidarita. Treba myslieť aj na to, že sme zažili niekoľko krachov na burzách, a preto by sme nemali našu budúcnosť staviť na investície do rastu iných krajín. Pri ústavnom zákone o druhom pilieri je nezhoda v jednej veci, a to v tom, že prišiel návrh z ministerstva financií a z Národnej banky, aby investovanie dôchodcovských správcovských spoločností riadila investičná rada. Tá by raz za čas určila investičnú stratégiu, ktorou sa dôchodcovské správcovské spoločnosti majú riadiť. Na tom zhoda nie je. Návrh ústavného zákona zatiaľ nebol predložený na Úrade vlády, pretože očakávame ešte jedno kolo rokovaní, kde sa budeme snažiť jednotlivé ustanovenia spresniť.
Jozef Mihál: Slovensko by malo byť lepšou krajinou na život. Ak sa to podarí, tak nebudú Slováci nikam utekať a prídu imigranti zvonka.
v druhom pilieri by putovalo deväť percent odvodov na naše dôchodky. Je to málo či veľa?
JM: Je ich škoda v čase, keď slovenská ekonomika rástla. Počas dvoch vlád Roberta Fica, keď sa platili štyri percentá, sa stala najväčšia škoda. Teraz to treba veľmi citlivo zvažovať. V situácii, keď je deficit rozpočtu poriadne veľký, by som ja nebol taký odvážny. Nechajme to tak, ako to je, lebo súčasné možnosti rozpočtu viac nedovolia. Pri treťom pilieri je nedostatok vo vysokých poplatkoch a daňovom zvýhodnení. Daňové zvýhodnenie možno stojí za to, ak by sme ho urobili preto, aby si ľudia sporili v druhom a treťom pilieri. Treba na to ľudí povzbudiť. Samozrejme, ak sa o tom otvorí diskusia, vytvorí sa nejaký rozumný limit.
čo ďalšie by sme mali spraviť? Potrebujeme migrantov, ak sa otázka demografie nezlepší?
JT: Ak by sme vedeli pritiahnuť väčšie talenty, tak z takejto migrácie by sme mali najväčšie benefity. Ukazuje sa však, že aj z migrácie ľudí, ktorí majú nižšie vzdelanie, sú nejaké ekonomické benefity. Ekonomicky sú z migrácie ľudí z podobných kultúr benefity pre krajinu. Okolité krajiny to už robia. Mohli by sme dosiahnuť tieto benefity aj príchodom Slovákov, ktorí sú v zahraničí a vrátili by sa. Väčšina z nich sú ľudia, ktorí majú vysokú školu a vo svete sa nestratili. Keby sa nám podarilo ich prilákať naspäť a prestali by sme dotovať napríklad Českú republiku našimi mozgami, aj to by pomohlo.
v princípe udržateľnosti migrantov potrebujeme, ale všetky strany a vlády sa tomu bránia. Aký je váš názor?
AB: Navrhli sme komponent z plánu obnovy s názvom Lákanie talentov, ktorý bol schválený a predložený Európskej komisii. Prvou skupinou ľudí, ktorých by sme radi vrátili, sú študenti, ktorí sú v zahraničí. Druhou skupinou sú ľudia, ktorí majú predkov na Slovensku. Stačí, aby jeden prastarý rodič mal slovenské alebo československé občianstvo a jeho potomok oň môže požiadať tiež a dostane ho bez toho, aby stratil pôvodné. Tam patria napríklad potomkovia Slovákov, ktorí žijú vo Veľkej Británii a po brexite si chcú zachovať európske občianstvo. Pripravujeme komponent, ktorý by mal pripraviť schému na to, ako ich sem prilákať. Chceme im poskytnúť zariadenie viacerých služieb. To isté chceme potom poskytovať pre spomínané skupiny.
JM: Poliaci pripravili migráciu Ukrajincov veľmi rozumne. V Ukrajine je veľa šikovných ľudí. Aj my by sme mali spraviť legislatívne opatrenia, aby sem mohli aj Ukrajinci napriek tomu, že je to tretia krajina, ľahšie prísť a zamestnať sa. Druhý krok: Slovensko by malo byť lepšou krajinou na život. Ak sa to podarí, tak nebudú Slováci nikam utekať a prídu imigranti zvonka. Imigrácia by mala byť vítaná aj na úrovni firiem, nielen ľudí.
Ján Tóth: Máme najhoršiu dlhodobú udržateľnosť nielen dôchodkov, ale celkových verejných financií v rámci Európskej únie.
čo by ste poradili absolventom, ktorí prichádzajú na trh, aby mali čo najvyšší dôchodok?
JT: Ísť hneď do druhého piliera, byť v akciových indexových fondoch, snažiť sa získať prácu, kde sú všetky príjmy oficiálne, ale aby si šetrili aj mimo dôchodkového systému. Ak sú verejné financie v komplikovanom stave, treba sa spoliehať aj na súkromné financie.
BA: Byť zodpovední. Platiť odvody, sporiť si v druhom a treťom pilieri a aktívne sa starať o svoje úspory. Sledovať, či peniaze zarábajú a na základe toho sa radiť a presúvať ich.
JM: Keďže bude v budúcnosti systém postavený na počte rokov dôchodkového poistenia, tak by som odporučil, aby si ľudia už v šestnástich rokoch našli aspoň nejakú symbolickú robotu a mali dôchodkové poistenie. Nehovorím však o dohode o brigádnickej práci, keďže tá má iné parametre. Takto získajú viac rokov dôchodkového poistenia a majú nádej, že ich za to budúca vláda odmení. Neskôr by sa k tomu pridal druhý pilier a fondy. Poradil by som im, aby si založili živnosti a začali podnikať od najmladšieho veku, ako môžu.