v rozhovore sa dočítate:
- aké kauzy hýbu Slovenskom,
- či sú horším problémom diplomovky, alebo Kyselicova tajná minulosť,
- čo zažívajú novinári, ktorí poukazujú na Matovičovej chyby,
- prečo je kritika politikov pre médiá riskantná a prečo nemlčia.
prečo nemáme v novinách uhorkovú sezónu?
Beata Balogová (BB): Posledné dva roky sme v novinách určite uhorkovú sezónu nemali. Tento rok ju nemáme vďaka novej vláde. Hovorili sme si, že vláda je nová a nastúpila s ňou aj koronakríza. Pri novej vláde sme sa potrebovali pozrieť, kto prišiel do parlamentu. Práve preto, že nebolo úplne jasné, koho všetkého nielen Igor Matovič za sebou ťahá.
Zároveň sme po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pocítili, že sa musí spoločnosť spamätať a musí prísť zmena. Ako novinári cítime povinnosť zistiť, čo zmena znamená, aj preto, aby sa v oslnivých lúčoch pádu Fica neprepašovalo viac nového temna, než by sme si chceli pripustiť. Objavujú sa totiž veci, ktoré nám pripomínajú niečo, čo sme roky kritizovali.Peter Bárdy (PB): Máme novú vládu, čudný parlament. Mnohí ľudia v ňom sú natoľko novinársky zaujímaví, že sa im musíme venovať a pandémia na istý čas odsunula tieto témy. Nebyť tej, mohli možno byť diplomovky a štátni tajomníci vyriešení do konca júna a mohli by sme mať uhorkovú sezónu, akú sme si po rokoch aj zaslúžili.
Štefan Hríb (ŠH): Uhorkovú sezónu si novinári celosvetovo vymysleli, aby mali voľno. (Smiech.) Vidíme to na Slovenskej televízii, ktorá v lete z lenivosti nemá diskusie O 5 minút 12, hoci Česká televízia diskusie má. V lete sa predsa vždy niečo deje. My tu teraz riešime dosť primitívne veci, ale taký svet vyhral. Chceli sme, aby vymenili hrozný mafiánsky štát, až tak, že sa nerozlišovalo, a teraz sa budeme s týmto svetom stretávať. A tak my novinári počúvame, že chceme návrat Fica. Je to dôsledok toho, čo sme si zvolili.
„Sú to nezmysly a je nepríjemné, že to zažívam s každým novým premiérom znova. Diplomovky sme si nevymysleli.“
máme tu dve kauzy – diplomovku a štátneho tajomníka Kyselicu. Ktorá je horšia?
BB: Je veľmi vážna vec, že štátny tajomník sa pridal k tajnej službe v čase, keď už mal politické ambície a robil kampaň. Navyše je to človek, do ktorého mnohí vkladali nádej. Pri sérii káuz ohľadom diplomoviek počúvam, že je to kauzička. Ale asi nikde v našom regióne v Európe sa nestalo, aby bol premiér plagiátor.
Nehovoríme len o tom, že kedysi v mladosti bol lenivý, alebo sa prispôsobil dobe, v ktorej sa to robilo. Keď sa pozrieme krok po kroku, ako sa to odohralo, je to čoraz horšie. Na záver Matovič povedal, že je to v poriadku, lebo on má dôležitejšiu prácu. Nie je to odchýlka, naznačuje to spôsob, ako sa budú riešiť ďalšie veci.
diplomovka odráža charakter Matoviča. To, že je plagiátor, objavila redaktorka Denníka N Mária Benedikovičová. Ona tým ukázala, čo je to za človeka.
Matúš Kostolný (MK): Súdiac podľa reakcií nielen politikov, ale aj niektorých našich čitateľov to zjavne vnímam inak, ako veľká skupina tejto krajiny. Mária Benedikovičová za posledné dni zažíva toľko nepríjemnosti a vulgárnosti od ľudí, ktorí hovoria, že nás doteraz čítali a chceli sme tú istú zmenu ako oni. Teraz o nás hovoria, že sme agenti Smeru a platí nás Fico a oligarchovia.
BORIS NÉMETHŠtefan Hríb, šéfredaktor časopisu .týždeň: Čo by sme boli zač, keby sme o Matovičovi nepísali, hoci o Dankovi sme písali? Lebo má dôležitejšie úlohy? Rozprávka o dôležitejších úlohách funguje už 30 rokov.
Sú to nezmysly a je nepríjemné, že to zažívam s každým novým premiérom znova. Diplomovky sme si nevymysleli. Pred dvoma rokmi ten istý človek a tie isté noviny otvorili tému diplomovky Andreja Danka, šéfa SNS a vtedajšieho predsedu parlamentu. Tí istí ľudia, ktorí nás teraz kritizujú, nám na čele s Matovičom a Borisom Kollárom tlieskali.
Andreja Danka žiadali o odstúpenie, lebo je neprípustné, aby krajinu reprezentoval človek, ktorý je plagiátor. Keď nastúpila vláda, povedali sme si s Máriou, že sa musíme pozrieť na diplomovky nových predstaviteľov a prvého sme si vybrali Borisa Kollára. Nie je dôvod skrývať prečo. Je to podvodník, študoval v päťdesiatke v Skalici na škole, ktorá nemá dobrú povesť. No v marci prišla korona a nedalo sa to riešiť. V momente, keď sme sa otvorili, Mária sa na to pozrela.
Potom sme sa pozreli na prácu ministra školstva, lebo ten hovorí o reforme školstva, zistili sme, že aj tá je problematická. Priznávam, že sme urobili chybu, lebo sme naleteli Igorovi Matovičovi, keď od roku 2012 tvrdil, že zo svojej diplomovky nenapísal ani riadok, a písala ju jeho kamarátka v Chorvátsku a jeho firma je jeho diplomová práca.
V tom čase to bol bezvýznamný opozičný politik, ktorý mal povesť šaša a táraja a nezdalo sa mi až také dôležité preskúmať jeho prácu. Vravel som si, že divadlo, ktoré Matovič zahral pri kauze Andreja Danka by bola príliš veľká drzosť, ak by ten človek mal tiež problém so svojou diplomovkou.
Mýlil som sa. Matovič opajcoval svoju prácu ešte horším spôsobom ako Danko. A potom zase klamal, neváhal zaútočiť na všetkých ostatných okrem seba. Predtým sa tváril, že bude iný, a teraz vydiera krajinu, že buď je niekto za nich, alebo je za Fica. A ja za Fica nie som, uráža ma to.
PB: Pamätám si keď nám ľudia tlieskali a robili mexické vlny, lebo sme sa Fica pýtali, kedy sa odsťahuje z Bonaparte a aký mal vzťah s Troškovou.
No keď sa novinári pýtajú, kedy Matovič ukáže svoju prácu, tá istá skupina ľudí nám nadáva. Naučili sme sa s tým žiť, no nie je nám to príjemné. A ešte nepríjemnejšie je, keď to robia politici, ktorí sa zastrešovali slušnosťou a zodpovednosťou a návratom pozitívnych hodnôt.
JOZEF JAKUBČO/PETIT PRESS/PROFIMEDIA (1–2)Peter Bárdy, šéfredaktor portálu Aktuality.sk: Máme novú vládu, čudný parlament. Mnohí ľudia v ňom sú natoľko novinársky zaujímaví, že sa im musíme venovať a pandémia na istý čas tieto témy odsunula.Hazardujú s dôverou spoločnosti, ktorá verí v to, že tu môžeme nastoliť pravidlá civilizovanej krajiny namiesto oligarchicko grobianskej klímy. Namiesto toho sa objavujú populisti, ktorí cielene klamú a ubližujú tým ľuďom, ktorí sa snažia krajine pomôcť.
je Matovič nebezpečný?
ŠH: Rozumiem ľuďom, ktorí sú na novinárov nahnevaní, že vyťahujú diplomovky spred 20 rokov. Ľudia, ktorí chceli, aby mafiánsky štát skončil a voľby dopadli z tohto hľadiska dobre, teraz nechápu, prečo v médiách dominuje akákoľvek diplomovka.
Chcel by som ale poprosiť tých, ktorí tomu nerozumejú, aby sa snažili aspoň trochu pochopiť novinárov. Na tlačovkách Ficovej vlády veľakrát zaznela veta: „Vy novinári, ktorí nás neznášate, máte dvojaký kilometer.“ Obviňoval tým novinárov, že keď urobia niečo zlé ich „obľúbenci,“ teda opozícia, tak sme ticho. Samozrejme, klamal, a teraz sa to ukazuje.
„Väčšinu vecí, ktoré sa dozvedela verejnosť vrátane Matoviča o vládnutí Fica, sa dozvedela z médií. Vtedy boli médiá dobrí bojovníci. Teraz, keď sa pozreli na kauzy súčasnej vlády, tým istým ľuďom to vadí.“
To, že sa riešia prešľapy súčasných politikov, je teda vysvedčenie kvality médií. Znamená to totiž, že slovenské médiá nemajú dvojaký meter. OĽaNO v čase kauzy Andreja Danka vydalo oficiálne stanovisko, že v normálnych krajinách sa za plagiát odstupuje. Nikto toto vyhlásenie OĽaNO nespochybnil, ani nebolo zrušené. Ale teraz sa zistilo, že aj práca človeka, ktorý to vyhlásenie vydal, je plagiát. Tak čo mali novinári robiť? Neférovo mlčať?
Čo by sme potom boli zač? A mlčať, lebo Matovič má dôležitejšie úlohy? Rozprávka o dôležitejších úlohách funguje už 30 rokov. Počúvali sme ju u Mečiara, lebo zakladal štát, u Dzurindu, lebo štát zachraňoval, u Fica, lebo sociálne istoty, a počúvame ju aj dnes.
MK: Väčšinu vecí, ktoré sa dozvedela verejnosť vrátane Matoviča o vládnutí Fica, sa dozvedela z médií. Vtedy boli médiá dobrí bojovníci. Teraz, keď sa pozreli na kauzy súčasnej vlády, tým istým ľuďom to vadí.
je úsmevné vidieť na videu, kde sa Mária Benedikovičová dozvedela informácie o Matovičovej práci v knižnici, ako niektorí ľudia z univerzity bránia vlastným telom Igora Matoviča, aby pravda o ňom nevyšla na povrch. Nakoniec sme sa dozvedeli, že dekan z tej vysokej školy povedal, že je úplne v poriadku, že to Matovič urobil správne. Matovič pritom sám tvrdí, že síce spáchal krádež, ale on nevedel, že to je také zlé.
ŠH: Všimnime si to pozornejšie. Jedna novinárka si ide urobiť do knižnice svoju bežnú prácu a je tam zrazu celá generalita univerzity. Čo to hovorí o povahe tejto krajiny a jej akademickej obce? A tipujme, prečo dekan fakulty, ktorý hovoril, že práca je v poriadku, až pod tlakom zrazu tvrdí, že nie je.
Aké máme školy, nakoľko sú závislé od štátu a grantov, a nakoľko oportunistických máme dokonca niektorých dekanov? Keď sa Igor Matovič postavil na tlačovke, kde chcel všetko vysvetliť, verejnosť ju dopozerala s dojmom, že vlastne obstál. Povedal, že nevedel, že kamoška necitovala, a dodnes bol v tom, že citovala. A že môže ísť na detektor lži.
Finta je však v tom, že keby práca všetko citovala, diplomovka by potom vyzerala ako jeden dlhočizný citát, od začiatku do konca, čo je vedomý podvod, a ešte omnoho väčší, než nejaké chýbajúce citácie.
ako mohla nechať škola prácu prejsť?
BB: Matovičova tlačovka bola chaotická a mňa samu šokovalo, ako sa Matovič správal, lebo to bolo hororové dejà vu. Odhalenie práce bola poctivo odvedená investigatíva a jedine investigatívnou žurnalistikou sa dá kontrolovať moc. Posúva sa aj definícia žurnalistiky a Igor Matovič sám sa vozí na trende, ktorý zaviedol aj Orbán, že žurnalista má byť patriot, má stáť na správnej strane a tí, ktorí sú pri moci, budú naznačovať, ktorá to bude.
Čo sa týka univerzít, viem, ako to funguje na zahraničných. U nás školy historicky nemajú motiváciu tlačiť kriticky na svojich študentov. Učitelia akoby občas len predstierali, že niečo učia, a študenti, že sa niečo naučili. Lebo škola nie je tlačená ničím a nie je odmeňovaná na základe graduantov, ktorí odchádzajú.
V nejakom bode to vzdali a nepochopili, že kvalita školy spočíva v tom, že elity národa sa budú chváliť tým, že na danej škole študovali a majú na ňu nejakú väzbu. Na kvalitných školách by mu odobrali titul, u nás to zákon neumožňuje. Keď vstupujete na kvalitnú školu, podpisujete, že ak vás prichytia pri plagiáte, odchádzate zo školy a nevracajú vám ani školné.
U nás nič také neexistuje. Prekvapilo ma finále, keď dekan povedal, že diplomovka bola v poriadku. A toto je Univerzita Komenského, nehovoríme o Sládkovičove...
JOZEF JAKUBČO/PETIT PRESS/PROFIMEDIA (1–2)Beáta Balogová, šéfedaktorka denníka SME: Je veľmi vážna vec, že štátny tajomník sa pridal k tajnej službe v čase, keď už mal politické ambície a robil kampaň. Navyše je to človek, do ktorého mnohí vkladali nádej.
ŠH: Len pripomínam, že vďaka denníku SME sa navyše ukázalo, že oponent Matovičovej práce bol s tou kamarátkou, ktorá ju napísala, presne na tej spoločnej dovolenke v Chorvátsku. Čiže je zrejmé, že oponent bol najprv súčasťou trojice, ktorá pri mori vyprodukovala plagiát, a potom ho za univerzitu oponoval a nechal prejsť. Konštatujem teda, že Matovič si z nás robí úplnú srandu.
MK: Diplomovky rozdeľujú v tejto krajine ľudí, ktorí študovali na Slovensku, a tých, čo študovali vonku. Za posledných 30 rokov sú to desaťtisíce ľudí. Stačí, že ste študovali v Brne a nepochopíte tému s diplomovkami, lebo ak tam na vysokej škole odpíšete jeden odsek len v seminárnej práci, vyhodia vás zo školy. Prvýkrát vám ju možno vrátia, lebo ste sa pomýlili a ste zo Slovenska, ale potom vás vyhodia.
Aj na dobrých školách sa dejú podvody, ale sú to individuálne prípady bezočivcov, ktorí to skúsia. Je pre mňa generačná téma, ako je možné, že sa tu takýmto spôsobom študuje a ako sa premiér a ďalší páni z vlády stavajú k tej téme. Druhou témou je vzťah novinára k čitateľom.
Tradičné médiá boli závislé od majiteľov a inzerentov. Vždy sa budovali bariéry, aby to nemohlo prejsť do redakčného systému, aby neboli pod tlakom vydavateľov, ktorí do nich dávajú peniaze. V Denníku N bolo súčasťou nášho príbehu, že sme dokázali byť závislí len od príjmu našich čitateľov. Čitatelia prispievajú na existenciu nezávislých novín, zrazu majú moc a vplyv na to, že novinám platia, tak si predstavujú, že by novinári mali písať tak, ako chcú oni. Nepáči sa im, čo píšu o Matovičovi, alebo Kollárovi a odídu.
„Myslím, že ako novinári niekedy robíme chybu, že ideme na tlačovku s predpokladom, že politik nám povie, ako to je.“
Toto je skúška nezávislosti novinárov. Vzdorovať veľkej firme je lacné hrdinstvo, ale dá sa to urobiť. V lepších rokoch to viete prežiť, v horších to môže byť problém. Ale iné je čeliť vlastným čitateľom a kultivovane vysvetľovať, že my tu nie sme na to, aby sme plnili nálady a vkus konkrétnych jednotlivcov, nie sme tu na to, aby sme „dobrej“ vláde pomáhali a zlým robili zle. Teraz je našou prácou kontrolovať vládu Igora Matoviča.
Ja som si nevymyslel ich kauzy ani to, ako hlúpo reagujú, robia to oni. Máme šťastie, že nám počet čitateľov rastie aj v tejto situácii. Zdá sa, že je tu veľa ľudí, ktorým záleží na nezávislej žurnalistike. Nahnevaných premiérov, ktorí reagujú zúrivo a uplakane, sme zažili a zažijeme veľa. Som pripravený znášať tento typ útokov, ale dôležité je, ako to uhráme s čitateľmi.
aktuality majú iné obchodné spôsoby, ako táto téma na vás vplýva?
PB: Máme dobrovoľný spôsob predplatného. Nie je to natvrdo zamknuté. Snažíme sa s čitateľmi komunikovať tým, že keď nám mesačnou, alebo ročnou sumou prispievajú, pomáhajú, aby obsah mohli čítať ľudia, ktorí by si ho nemohli zaplatiť, a snažíme sa obsah udržať čo najdlhšie otvorený pre čo najväčšie spektrum ľudí.
Niečo podobné má Guardian. Samozrejme, nepracujeme s takými číslami ako oni, ale staviame na pomerne dobrých číslach. Teraz si uvedomujem, že sme sa 30 minút bavili o úplnej banalite, ktorá by sa dala zhrnúť v pár bodoch. Igor Matovič sa priznal, že to ani nenapísal, čo je peklo. Potom človek, ktorý ju písal, ju skoro celú ukradol z kníh a boli tam dokopy tri strany vlastného textu. Toto je na diskvalifikáciu, a predsa sa musíme obhajovať.
Stavia to aj kritikov do čudnej pozície, lebo toto nie je súťaž krásy o to, kto je pekný a má presviedčať ľudí v diskusiách a v novinových článkoch, že to so Slovenskom myslí dobre. Loptička je na strane premiéra, on by mal priznať čo sa stalo, lebo to znie, ako keď žiačik príde do školy a nemá domácu úlohu, lebo mu ju „zožral pes“.
BB: Poznámka k tomu, či sa v zahraničí médiá venovali tomu, keď niekto zlyhal. V roku 2007 NY Times a Guardian písali o tom, že na Kolumbijskej univerzite sa podvádzalo na skúške z etiky novinárstva. To bola tak šokujúca správa a ukazuje to, že médiá prispievajú k tomu, že celá trápna kauza diplomovky môže školy niekam posunúť.
ŠH: Myslím, že ako novinári niekedy robíme chybu, že ideme na tlačovku s predpokladom, že politik nám povie, ako to je. Budeme musieť, žiaľ, aj k tejto vláde pristupovať s predpokladom, že keď sa s nimi rozprávame, nejde im o pravdu. Inak nás dobehnú, ako na tlačovke, kde Matovič tvrdil, že nevedel o citáciách a podobne.
Tento jeho spôsob narábania s pravdou pritom nie je nová vec. Dlho po tom, ako bol zrušený míting Za slušné Slovensko, hovoril práve Matovič, že to bolo po dohode s prezidentom, že Šeliga chcel byť v politike a dokonca tvrdil, že aj ja som v tom mal prsty. A pravda? V tú noc, keď išli organizátori ten míting zrušiť, som spal a oni mi zrazu zavolali, čo si myslím o zrušení, o ktorom uvažujú, lebo sa obávajú, že bude politicky zneužitý. Povedal som, že ak to dostatočne nevysvetlia, ľudia to nepochopia.
A šiel som znovu spať. Keď som sa zobudil, míting bol zrušený. Ale Matovič nemal problém hovoriť, že to tak bolo po dohode s prezidentom a so mnou. Ešte jeden príklad – k Novembru napísal text o kukuričných partizánoch a teda zbabelcoch, ktorí sa iba hrali na revolúciu, ale schovávali sa v kaviarňach a Budaj a Kňažko to museli za nich ťahať. Ešte aj Kňažko a Budaj hádam priznajú, že Martin Bútora, Peter Zajac a ďalší neboli žiadni kukuriční partizáni, a že išli s kožou na trh spoločne.
Ale Matovič ich pokojne uráža. Keď sa premiérom stane človek, ktorý si takto získava percentá na úkor spojencov, musíme vedieť, že keď s ním komunikujeme, chce nás dobehnúť.
JOZEF JAKUBČO/PETIT PRESS/PROFIMEDIAMatúš Kostolný, šéfedaktor denníka N: Nahnevaných premiérov, ktorí reagujú zúrivo a uplakane, sme zažili a zažijeme veľa. Som pripravený znášať tento typ útokov, ale dôležité je, ako to vyhráme s čitateľmi.
jedno ráno na mňa v Denníku N vyskočilo, že Kyselica je dvojitý agent. Kde sme, keď je niekto policajt, potom sa prihlási k tajným, potom ide do politiky, stane sa poslancom a štátnym tajomníkom, a potom sa prevalí, že je agent tajnej služby?
BB: Je to šokujúce, pretože od tohto človeka to nikto nečakal. Možno to urobil za tých 300 eur, len si neviem predstaviť, že si nebol vedomý rizika, že sa to môže prevaliť. Ešte väčší problém je to, že on v tom problém nevidel. Toto ma desí. Je to veľká škoda, pretože práve teraz veľmi potrebujeme veriť tomu, že spoločnosť a policajné zložky neboli prerastené mafiánskym štátom.
Vždy počujeme, že väčšina policajtov si poctivo robí svoju prácu a ja tomu chcem veriť, ale práve tento prípad trochu nalamuje dôveru.
ŠH: Asi máme tendenciu za tie roky vidieť, že ficovci sú zlí a tí druhí budú lepší. A do veľkej miery to tak bolo. Tí, ktorí na zločiny upozorňovali, predsa neboli súčasťou mafiánskeho štátu, takže boli lepší. A Kyselicu si za mnohé veci vážim aj dnes. Ani po jeho kauze neprehliadam, čo dobré v minulosti urobil. Tu ide skôr o to, že od volieb dominujú béčkoví politici.
Ak si teraz nemám myslieť, že Kyselicu do funkcie v tajnej službe posunulo samotné OĽaNO, aby vedelo, čo sa deje, a ak to teda spravil naozaj kvôli 300 eurám dôchodku, je to presne béčková chyba. A hanba. Ukazuje sa, že lepšie Slovensko, žiaľ, nereprezentujú áčkoví ľudia. Veď aj keď už OĽaNO išlo vyhrať voľby, Matovič váhal s premiérom, lebo vedel, že je to nad jeho možnosti.
Oni sami to vedia. Stále si pritom myslím, že je to oveľa lepšie než to, čo tu vládlo, a že sa z toho dá niečo dobré vyťažiť. Ale krajinu, v ktorej treba reformovať školstvo, súdnictvo a hlavne celkový spôsob vládnutia, dostali do rúk viacerí amatéri. Nie je to pritom chyba tých amatérov, oni sa len prihlásili. Otázkou skôr je, kde je to áčko a prečo tu takmer nikdy nevyhrá.
nemyslím, že to spravil pre 300 eur. Okrem výsluhového dôchodku dostával plat vojenského obranného spravodajstva. Nemohol nevedieť o porušovaní zákona. Prečo to teda robil? Počul som názor, že Monika Tódová by mala niesť zodpovednosť za to, že prezradila, že je tajný agent, čo si o tom myslíš Matúš?
MK: Je to tajná informácia a vyzradenie takýchto informácií je vážna vec. Ale my sme vo verejnom záujme informovali, že do parlamentu sa dostal človek, ktorý mal identitu agenta vojenského spravodajstva.
Keď sa prevalila kauza Petra Tótha, ktorý je kľúčový svedok v kauze vraždy Jana Kuciaka a Martiny Kušnírovej, zistilo sa, že bol novinár a paralelne agent SIS. Kvôli nemu sa menil zákon, aby novinárom okrem výnimočných prípadov nemohol byť agent tajnej služby. Sú to také samozrejmosti, ktoré ani zákonom neošetríte, lebo sú to tajní agenti a tajní by mali byť.
Netuším, prečo to pán Kyselica robil, na koho a čo donášal. V priebehu mesiaca sme sa dozvedeli, že v tejto krajine nie je podvádzanie a kradnutie duševného vlastníctva pre vládnucu elitu dôvodom na odchod. V prípade Lukáša Kyselicu to trvalo deň, ale odstúpil. Nebudeme nikdy vedieť, pre koho robil a či to bolo pre 300 eur, alebo kvôli nejakým úlohám.
Fakt je, že pracoval v tajnej vojenskej službe, ktorú viedol pán Balciar, o ktorom táto vláda tvrdila, že je nebezpečný človek a podvodník a podieľal sa na diskreditačných kampaniach, má podivné majetky, ktoré nevie priznať. Pre neho Kyselica robil. Podľa mňa by bolo tragické, keby zotrval vo funkcii s podporou premiéra. Je nepríjemné, že premiér hrá hru, že preňho je hrdina, verí mu a môže za to Pellegrini a Fico.
Je dobré, že Kyselica odstúpil a vláda priznala, že toto je škandál, ktorý si nemôžeme dovoliť. Politici potrebujú dôveru voličov a keď ju stratia a ľudia prestanú veriť v to, že štát je vážna vec, prichádza koniec spoločnosti.
deň pred odstúpením Kyselicu premiér aj minister vnútra povedali, že má ich dôveru. Táto vláda nikdy nepovedala, že to, čo urobil, je zlé.
MK: Ale odstúpil a symboly sú v politike veľmi dôležité. Všetci vieme, že hru na to, že je to zhoda okolností, nikto neberieme vážne. Tí politici, ktorí zostávajú, nejakým spôsobom cítia, že problém sa lepí aj na nich.
PB: Inak, nemali by sme paušalizovať, že spravodajský dôstojník sa rovná problém. Minister vnútra je spravodajský dôstojník vojenského obranného spravodajstva. Nebohý Suchodolinský, ktorý je považovaný za hrdinu, bol spravodajský dôstojník.
„Som rád, že som novinár. Keby som bol patetický, tak by som povedal, že som hrdý na to, že som novinár.“
Bavil som sa s analytikmi v oblasti bezpečnosti, kde ich, bohužiaľ, veľa nemáme, že nie je problém, keď odíde policajt robiť do spravodajskej služby, problém je keď dôstojník, alebo príslušník spravodajskej služby ide robiť do polície. Toto považujú za väčší prehrešok.
Prípad Kyselicu nie je problém v tom, že išiel robiť tajného agenta, problém je v tom, že popri tom kandidoval do politiky a začal pre nich robiť presne v tom čase, keď jeho firemný šéf Balciar podával trestné oznámenie na Jara Nagya a keď vojenské spravodajstvo malo rozpracované rôzne čudné hry. Pri Petrovi Tóthovi tiež nebol prob-lém, že bol spravodajský pracovník, ale že bol popri tom aj novinár.
prečítam text od Sokrata, ktorý má niekoľko storočí a objavila ho moja kolegyňa pani Vallová. Text hovorí, že demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým. Môže to byť pre nás varovaním?
ŠH: Nepamätám si voľby od roku 1989, pri ktorých by som nebol napätý. A vždy, keď zistím výsledok, buď mám pocit, že to budú hrozné štyri roky, alebo sa s úľavou poteším, že budem chvíľu žiť v krajine, ktorá sa pohne dopredu. No po týchto voľbách som nemal ani jeden z týchto pocitov.
Myslím si pritom dodnes, že táto vláda urobí veľa dobrých vecí, nemyslím si, že teraz je tu peklo, naopak, viacerí ľudia, ktorí krivili spravodlivosť, na to doplatia. A napriek všetkému držím Igorovi Matovičovi palce, nech skončí dobre, lebo ide o veľa. Ale jedno je už teraz jasné – toto ešte nie je vláda slušného Slovenska. Je to lepšie ako Ficova aj Pellegriniho vláda, ale ešte to nie je tá vláda, akú Slovensko zúfalo potrebuje.
BB: Som vďačná za proporčný volebný systém. Jednak preto, lebo aj pri tejto vláde môžem mať nádej, že je vymeniteľná. Pre krajinu sú dôležité kritické a nezávislé médiá. Vždy máme problém vysvetľovať čitateľom, čo vlastne robíme, ale je to dôležité.
Z prvých mesiacov tejto vlády som sklamaná, ale aj po voľbách som očakávala, že sklamanie príde a že bude naša práca s kolegami strážiť garnitúru.
MK: Som rád, že som novinár. Keby som bol patetický, tak by som povedal, že som hrdý na to, že som novinár. Cítim to tak teraz. Nerobíme nič iné, len svoju robotu. Nie sme súčasťou žiadnej pripravenej akcie, viem sa postaviť za každý jeden krok, ktorý sme urobili a viem ho vysvetliť a obhájiť.
PB: Aj Jánova vražda ukázala, akí dôležití sú novinári. Dnes nepíšeme o tejto vládnej koalícii preto, že by sme boli fanúšikmi inej strany, len sa snažíme poukazovať na fakty a ukazovať realitu a komentovať veci tak, že komentáre oprieme o fakty, nie o naše pocity a túžby.