V rozhovore s Jurajom Hipšom sa dočítate:
- aké podľa neho spravili počas kampane chyby,
- čo chce v strane zmeniť,
- na čom chce postaviť priority a marketing,
- o ponuke od Progresívneho Slovenska,
- aj to, ako vidí ďalšiu spoluprácu s PS.
strana Spolu má tri roky, otcovia zakladatelia už v strane nie sú. Miroslav Beblavý sa stiahol z politiky a Jozef Mihál sa vrátil do SaS. O post nového predsedu prebehol prvý stranícky duel medzi generálom Mackom a vami. Aký to bol súboj?
Súboj prebiehal vo virtuálnom priestore. Malo to svoje výhody: je to lacné, efektívne a zasahujete takmer všetkých. Na druhej strane, na sociálnych sieťach ľudia komentujú veci a vznikajú tam nedorozumenia, ktoré treba dovysvetliť. Vnútrostranícku kampaň sme robili po prehratých voľbách, veľa členov sa tak nepýtalo na moju víziu pokračovania strany, ale na dôvody prehratých volieb. Hľadal sa vinník, no po bitke je každý generál. Spravili sme veľa chýb, ale bolo tam aj veľa faktorov, ktoré sme nevedeli ovplyvniť.
je pravda, že po vojne je každý generál, ale nejaké chyby ste museli spraviť. Počas vašej kampane ste sa o tom museli rozprávať, aký máte na to pohľad?
Myslím si, že by sme dnes sedeli vo vláde, keby sme dokázali voličom povedať, že potrebujeme sedem percent. Veľa ľudí sa mi ozvalo s otázkou, prečo nie sme v parlamente, keď tam je Za ľudí? Mnohí ľudia vôbec nepochopili, že PS/Spolu je koalícia, ktorá potrebuje 7 % na vstup do parlamentu.
nebol to pre vás šok? O vašich voličoch sa predpokladá, že to sú tí, ktorí majú základné politické vzdelanie a vedia, že dve strany potrebujú mať aspoň 7 %. V médiách, ktoré sú bližšie vašej strane, sa objavovali grafy, ktoré naznačovali, že sa nachádzate na hranici zvoliteľnosti.
Očakávali sme, že voliči chápu, ako funguje koalícia. Volilo nás 200-tisíc ľudí, no chýbalo 926 hlasov. Spätne si myslím, že sme mali komunikovať, že potrebujeme 7 %. Opakovanie je matka múdrosti.
Spoliehali sme sa na to, že to všetci vedia. Pred voľbami som žil intenzívne politikou, no väčšina ľudí to tak nemá. Ľudia majú svoje vlastné problémy, niektorí sa politikou začnú zaoberať pár týždňov pred voľbami a niektorí v deň volieb. S tým by mal politik počítať. Svet, v ktorom žije politik a jeho volič, je odlišný. V tomto sme zlyhali, mali sme to odkomunikovať. Vedeli sme, že sme na hranici zvoliteľnosti.
Boris Németh
skôr ste komunikovali, že či výsledok bude 10, 12, 14 %, prípade, či bude Truban premiér a Beblavý splnomocnenec vlády.
Pán týždňov pred voľbami sme vedeli, že toto nebude úplne téma.
minimálne navonok to pôsobí tak, že ste si nepripúšťali, že sa tam nedostanete.
Dva týždne pred voľbami sme vedeli, že sme v pásme ohrozenia. Keď si pozrieme dáta Focusu, tam bolo jasne vidieť, že sa pohybujeme na hranici. Merali nám 8 - 9 %, ale vedeli sme, že ako môže vyskočiť odchýlka, tak môžeme aj padnúť.
bolo to tým, že ste mali veľké sebavedomie?
Skôr sme počítali s tým, že všetci vedia, koľko potrebujeme získať. Ani pri iných koalíciách nikto nehovoril o potrebe viac percent. Máme tam tiež OĽaNO, ĽSNS. Pre ľudí bol zmätok v tom, kto potrebuje na vstup do parlamentu percent päť a kto desať.
My sme si povedali, že do toho ideme fér, ale časť politických strán to obišlo. Voliči nechápu, prečo je to takto. Tá hranica by sa mala zjednotiť, volebný systém by mal byť zrozumiteľný pre každého. Človek sa musí v politike značne orientovať, aby chápal, aký je rozdiel medzi koalíciou PS/Spolu a volebnou kandidátkou OĽaNO.
„V téme školstva som musel vysvetľovať, aké zmeny chcem robiť. Ľudia sa reforiem boja.“
ako prvá strana v histórii ste obehli celé Slovensko, zamodrili ste ho so svojimi plagátmi. Bolo to marketingovo zaujímavé, ale nebolo by efektívnejšie ísť do miest, kde máte voličské bašty? Asi ste minuli šialenú energiu na obehnutie Svidníka aj s okolím...
Svidník bol ešte pohoda. My sme išli do dediniek, o ktorých som zistil prvýkrát v živote, kde vlastne sú. Ale je to dobrá skúsenosť.
symbolike sa dá rozumieť, ale efektivita je otázna. Nebola to chyba?
Efektívne to nebolo, keby áno, tak dnes máme 15 - 20 %. Ukazovali sme, že nám záleží na celom Slovensku, čo je, samozrejme, dôležité, ale zanedbali sme Bratislavu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.