Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nemáme dosť obrazotvornosti, aby sme si vedeli predstaviť, čo k nám prichádza

.catherine Portevin .rozhovory

Antropológ, ktorý je takpovediac na stope vírusom. Od svojho výskumného pobytu v Ázii pozorne sleduje „globalizačné choroby“. Pandémie chrípok a koronavírusov svedčia o problematických vzťahoch medzi ľuďmi a zvieratami a vykresľujú obraz sveta, ktorý sa musí naučiť predchádzať nepredvídateľnej budúcnosti. Francúzsky antropológ Frédéric Keck.

Nemáme dosť obrazotvornosti, aby sme si vedeli predstaviť, čo k nám prichádza DAVE TACON/POLARIS/PROFIMEDIA 24. február 2020 Šanghaj, Čína: Zákazník malého mäsiarstva na ulici Hefei. Koronavírus SARS-CoV2 má podobne ako SARS, MERS, ebola a ďalšie živočíšny pôvod, tentoraz prešiel z netopiera na šupinavca a následne na človeka.

na trhu vo Wu-chane sa koronavírus najskôr preniesol z netopiera na šupinavca a následne do celého sveta. Čo to podľa vás znamená?

Práve meníme svet a Európa zasiahnutá chorobou Covid-19 si to začína uvedomovať. Čína a iné krajiny (Taiwan, Singapur,...), ktoré nazývam „strážcami pandémií“, to pochopili už dávno. V roku 2003 po epidémii SARS – už to bol koronavírus – investovali veľa peňazí do oblasti virologického výskumu a tiež do techník zisťovania polohy, testovania a sledovania obyvateľstva. Robili tak práve preto, aby sa pripravili na ďalšiu epizódu tohto typu. Čínski vedci jednoducho očakávali výskyt vírusu z netopiera, ktorý by spôsoboval pandemické akútne dýchacie ochorenia. Hoci vo Wu-chane stratili od konca decembra do polovice januára tri týždne vinou nefunkčného politického systému, miestne autority vo Wu-chane epidémiu zvládli a urobili, čo bolo treba. My sme však nechceli vidieť nič: iba sme sledovali Čínu, ako sa obáva netopierích chorôb, a teraz sme ohromení. Chýba nám nielen vybavenie na to, aby sme tomu mohli čeliť, ale aj obrazotvornosť na to, aby sme pochopili, čo k nám prichádza. SARS je omnoho smrteľnejší než Covid-19, no rozšíril sa menej, a preto globálne usmrtil aj menej ľudí. Keďže sa nás SARS dotkol len málo, nepochopili sme svetový prevrat, ktorý vyvolal. Tento prevrat súvisí s tým, že Čína dokázala prevziať kontrolu nad pandémiami, a to tak na svojom území, ako aj na svetovej úrovni – a v dôsledku toho sa vedenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) od roku 2006 vymenúva s podporou Pekingu. Čína sa totiž prezentuje ako líder v riadení katastrof v oblasti zdravotníctva. A práve preto sa Taliansko a Slovinsko obracajú o pomoc so zvládnutím toho najnevyhnutejšieho skôr na Čínu než na Európu. No už len názov choroby je pre nás mätúci. Čína vyvinula tlak na to, aby sa WHO vyhla názvu „Koronavírus z Wu-chanu“, ktorý krajinu kompromitoval. Výsledný prijatý názov Covid-19 (a nie Covid-20) však bude napriek tomu stále spájať Čínu s pôvodom vírusu, keďže ten bol objavený práve v decembri 2019 na zvieracom trhu vo Wu-chane. Americké CDC (Centers for Disease Control and Prevention) navrhovalo názov SARS-Cov2 a pripomínalo, že ide o koronavírus blízky SARS-u. Čína to odmietla pre traumatické spomienky, ktoré SARS vyvolával. Pri SARS sa už pritom jeden sémantický súboj odohral: WHO zvolilo tento akronym len preto, aby sa chorobe nehovorilo „Hongkonský syndróm“, no Číňania, naopak, tvrdili, že anglický názov príliš evokuje oficiálne pomenovanie Hongkongu – Special Administrative Regions of Hong Kong (SARs of Hong Kong). Týmto súbojom o názvy nerozumieme, a tak nie sme schopní pomenovať to, čo nás desí a čo sa nás zmocňuje.

čím sa od ázijského vnímania problému líši naša európska obrazotvornosť, ktorá to nechápe?

V Európe sa sociálne istoty v širšom zmysle slova zakladajú na prevencii, a nie na príprave. Zdravotná prevencia sa viaže na štát-národ žijúci na nejakom území. Patria sem napríklad kampane zamerané na očkovanie proti tuberkulóze či kiahňam. Štát má kontrolu nad obehom vírusov, čo, samozrejme, odhaľuje aj sociálne rozdiely medzi bohatými a chudobnými, mestom a vidiekom. Príprava je niečo iné: odohráva sa nevyhnutne na svetovej úrovni, keďže pri nej ide o vírusové infekčné ochorenia. Vtedy treba rýchlo zistiť, kde sa vírus objavuje a podchytiť patológiu v počiatočnej fáze. O tom, že lokálne nebezpečenstvo môže mať globálny dopad, vedia lekári už od čias vtáčej chrípky v 90. rokoch. Ide teda o prípravu na katastrofické udalosti. Jedným z modelov prípravy v tom čase boli americké stratégie predvídajúce atómový útok. No môžeme nájsť aj iné modely a tie závisia od politickej a intelektuálnej kultúry jednotlivých krajín. Japonská kultúra je spojená so zemetrasením, vo Francúzsku je to sociálna téma: štrajky – zažili sme si to na jeseň 2019. Takúto výzvu k solidarite z konca 19. storočia som našiel napríklad u Jeana Jaurésa, ktorý vyhlásil: „Na štrajk sa treba pripraviť.“ Chrípka predstavuje podobne ako štrajk hrozbu rozpadu ekonomiky. To, ako sa pripravujeme na štrajky, nám umožňuje premyslieť to, ako by sme sa mali pripraviť na chrípku! Som presvedčený, že príprava na pandémie bude odteraz utvárať našu víziu sveta.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite