v rozhovore s Radovanom Javorčíkom sa dočítate:
- ako vnímal vstup SR do NATO v roku 2004,
- aký útok by mohol ohroziť vodné dielo Gabčíkovo,
- prečo nestačí modernizovať vojenskú techniku,
- aj o tom, že Trump a Macron majú v niečom pravdu.
stalo sa Slovensko za pätnásť rokov členstva v Severoatlantickej aliancii spoľahlivým spojencom?
Fyzicky sme vkročili do NATO už v roku 1994, keď sme do centrály v Bruseli vyslali prvého diplomata. Odvtedy, až na niekoľkoročné obdobie, keď sme sa politicky síce hlásili k Západu, ale vtedajšia vládna garnitúra robila všetko možné, aby sme sa do EÚ a NATO nedostali, sme vždy konali tak, aby sme raz boli členskou krajinou.
Je to teda vec, ktorá nás vnútorne posilnila. Stali sme sa absolútne bežnou demokratickou krajinou, ktorá si vie nielen presadiť svoje slovo, ale aj vypomôcť kolegom, ktorí nie sú vždy v dobrej situácii.
vedeli by ste to ukázať aj na nejakom príklade?
Najlepšie to môžu dokumentovať všetky naše zahraničné nasadenia. Napríklad aj to, že sme dnes prítomní v Lotyšsku, pretože Pobaltské štáty potrebujú pomoc a naši vojaci tam išli reálne pomáhať.
posledné mesiace sme na Slovensku svedkami veľkých armádnych nákupov v réžii rezortu obrany. Je modernizácia Ozbrojených síl SR v takomto rozsahu naozaj potrebná a ako to vníma NATO?
Modernizácia armády je z hľadiska nášho členstva v NATO kľúčová. Nie je o len o nákupe modernej techniky. Ja by som to prirovnal ku kúpe auta. Môžete si kúpiť to najlepšie a najvýkonnejšie vozidlo, ale ak neviete, ako ho šoférovať, je vám zbytočné.
Modernizácia Ozbrojených síl SR však bola vyprovokovaná zmenou myslenia a zároveň nám zmenu myslenia aj priniesla. To je z môjho pohľadu najdôležitejšia vec, ktorá sa v našej spoločnosti udiala.
„Základná úloha Aliancie je kolektívna obrana teritórií členských krajín.“
ako to myslíte?
Z pozície, keď sme boli považovaní za sekundárneho až terciárneho partnera veľkého hegemóna na Východe, ktorý dnes už ani neexistuje, sme zrazu museli na seba vziať záväzok člena, ktorý je schopný diskutovať aj s takými veľkými krajinami, akými sú Spojené štáty americké, Nemecko či Francúzsko.
Bez toho, aby sme s nimi vedeli pôsobiť v armádnej oblasti, by to nešlo. Predsa nemôžeme mať starú techniku, ktorá neladí s ostatnými spojencami.
Nie je to tak, že nám NATO niečo diktuje. Aliancia nám dáva len podmienky. Ešte jeden príklad by som povedal: ani na pretekársky okruh, automotodróm napríklad v Orechovej Potôni, nemôžete ísť na Škode 110 L.
Peter Maďar/SITA23.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.