Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Žijeme v dobe plastovej

.filip Minich .denisa Gdovinová .rozhovory

V roku 2016 sa stala Vedkyňou roka, stojí na čele Ústavu polymérov SAV a spolupracuje na zahraničných výskumoch. Popritom s tímom analyzuje plasty v slovenskom úseku Dunaja. A teraz Márii Omastovej udelil štátne vyznamenie aj prezident.

Žijeme v dobe plastovej BORIS NÉMETH

čo ste si pomysleli, keď ste sa dozvedeli, že dostanete štátne vyznamenanie? 

Spomenula som si, že tento rok je rokom periodickej tabuľky prvkov, ubehlo už totiž 150 rokov, odkedy Mendelejev prvky usporiadal. Ocenený bol aj môj kolega Marián Valko z Ústavu fyzikálnej chémie a chemickej fyziky STU a bolo pre nás prekvapením, že práve dvaja chemici sa dostali medzi ocenených. Samozrejme som pri vyznamenaniach spomínala aj na 30. výročie Nežnej revolúcie. Mala som problémy dostať sa na ašpirantúru, keďže môj otec ešte v 70. rokoch odišiel z komunistickej strany. Oficiálne pre srdcové problémy, boli za tým však aj ideologické dôvody. Našťastie sa v roku 1987 situácia zmenila a môj vedecký život sa výrazne posunul. Všetky tieto udalosti len doplnili pocit radosti po prvotnom prekvapení z oznámenia.

medzi ocenenými bolo šesť vedcov. Vyslalo to podľa vás nejaký signál vedcom alebo spoločnosti? 

V našej vedeckej komunite je signál jasný – konečne sme dosiahli najvyššie možné ocenenie na Slovensku za našu, často neviditeľnú, prácu. Vedcom každý deň netlieskajú na javisku za úspešné predstavenie. Dosiahnutie úspešného výsledku nám trvá oveľa dlhšie. Potrebujeme minimálne rok od začiatku projektu, kým vôbec začneme publikovať výsledky výskumu – predtým formujeme ideu, zháňame peniaze, dávame dokopy tím. Najradšej však sme, keď výskum dotiahneme až do roviny aplikácie a produkt dostane reálne využitie. 

na čom aktuálne pracujete? 

V máji 2018 sme sa zapojili do európskeho projektu Nano2Day spolu s ďalšími dvanástimi inštitúciami. Ide o využitie nového typu elektricky vodivých nanočastíc. Je bežne známe, že polyméry sú nevodivé, aj drôty sú obalené polymérnym nevodičom – izolantom. Elektricky vodivé kompozity by však mali využitie v mnohých aplikáciách. Tento typ nového anorganického materiálu je známy ako MXen, predstavili ho v roku 2011 a je veľmi zaujímavý. Skladá sa z nanovrstiev, ako napríklad grafén, ktorý možno viacerí poznajú – je to tenká vrstva uhlíku, ktorá sa dá pripraviť aj z grafitu. Prípravu polymérnych kompozitov s novými nanočasticami ešte vedecká komunita neskúmala, pričom najmä tie nanočastice nie je jednoduché pripraviť. V máji príde celé konzorcium kvôli vyhodnoteniu prvého roku riešenia, ukážeme im aj výskum na našom ústave, pričom sa určite nemáme za čo hanbiť.

prečo? 

Akadémia je dobre prístrojovo vybudovaná, nášmu ústavu veľmi pomohli štrukturálne fondy. Aj keď to nebolo jednoduché a borili sme sa s administratívou. Vďaka fondom sme sa však vybavili špičkovými prístrojmi. Teraz sa môžeme postaviť na štartovaciu čiaru a začať dobiehať zahraničných kolegov. Bola som v 90. rokoch na postdoktorandskom štúdiu v Drážďanoch, čo bolo síce bývalé východné Nemecko, ale boli už vtedy veľmi dobre vybavení. Bolo jasné, že sa tam vedcom pracovalo lepšie – vymysleli si projekt a mohli rovno začať, k dispozícii mali drahé mikroskopy a iné drahé prístroje, napríklad na charakterizáciu vlastností materiálov. U nás musíme ešte stále veľa času venovať získavaniu financií a písaniu projektov. 

chémia je teda zjavne drahá veda. Stále sa u nás hovorí, že musíme podporovať výskum, aby sme neboli len montážnou dielňou. Je to stále o tom, že výskum je drahý a chýbajú peniaze? 

Je to aj o peniazoch. Keď si človek porovná, koľko percent HDP ide na vedu a koľko na obranu, spraví si obraz. Väčším problémom však je, že nám odchádza mladá generácia. Český premiér nedávno povedal, že 25-tisíc slovenských mladých ľudí študuje v Česku. České univerzity dokonca chodia na naše stredné školy robiť nábory. Je pravda, že majú väčšiu prestíž, titul z Karlovej univerzity je predsa len viac oceňovaný ako zo slovenskej univerzity. Je to však na každom študentovi, či sa vráti domov. Ja som študovala v Nemecku aj Francúzsku, ale vrátila som sa, chcela som jednoducho robiť vedu doma. 

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite