projekt Expremiéri je inšpirovaný českou verziou, v ktorej študenti FAMU nakrúcali dokumenty o desiatich českých bývalých premiéroch. Prečo ste si vybrali tento formát?
Mátyás Prikler: Zapáčil sa nám základný princíp. Mladí tvorcovia nakrúcajú politikov, ktorí zastávali najvyššiu funkciu v čase, keď väčšina režisérov boli ešte len deti. Ich politiku nezažili na vlastnej koži a na dokumentoch to cítiť. S prefíkanými politikmi sa bavia mladí ľudia, kladú im úplne iné otázky a politici im úplne inak odpovedajú.
ako ste našli študentov?
Zora Jaurová: Zavolali sme ako dramaturga Petra Kerekesa, pedagóga VŠMU, ktorý študentov poznal a niekoľkých nám odporučil. Týždeň sme potom pozerali ich študentské filmy a vybrali šiestich. Nemuseli si žrebovať expremiérov alebo sa o nich naťahovať, každý si bez problémov jedného z nich vybral.
nikto neprotestoval pri prerozdeľovaní?
ZJ: Nie. Neboli sme direktívni, ale chceli sme napríklad, aby o Ivete Radičovej nakrúcal muž. Bola to jediná premiérka a zdalo sa nám to zaujímavé.
MP: Alebo napríklad režisérka Mária Brnušáková pochádza z Oravy, sama si preto vybrala tamojšieho rodáka Milana Čiča.
hovoríte o šiestich dokumentoch, siedmy expremiér Robert Fico pribudol takmer už na konci tvorby. Ako ste ho tam doložili?
MP: On sa tam doložil sám.
ZJ: Keď padla vláda, tri filmy sme už mali nakrútené a tri boli v produkcii. Keďže sme vedeli, že sa séria bude vysielať až na jeseň, bez dokumentu o expremiérovi Ficovi by nedávala zmysel. Museli sme začať nanovo rokovať s televíziou. Režisérka Lucia Kašová prišla do projektu neskôr a na tvorbu mala oveľa menej času. Ale myslím, že to zvládla veľmi dobre.
MP: Je paradoxné, že kým predtým sme s RTVS dlho rokovali, na dokumente o Ficovi sme sa dohodli veľmi rýchlo.
to je zvláštne, veď predsa práve ten posledný expremiér môže byť najcitlivejší.
ZJ: Myslím, že všetci v tej chvíli pochopili, že cyklus bez tejto poslednej časti nedáva zmysel. Ani dramaturgicky, ani marketingovo.
„Najťažšia úloha, s ktorou všetci režiséri bojovali, bola, ako preniknúť pod škrupinu verejnej osoby, ktorú si všetci politici vytvorili.“
na začiatku dokumentu o Robertovi Ficovi režisérka štábu hovorí: Kamery budeme mať zapnuté celý čas. Je to v poriadku? Nakrúcali Fica aj vtedy, keď o tom nevedel?
ZJ: Nie celkom. Úzus nakrúcania dokumentárneho filmu o verejnom činiteľovi je iný, než o súkromnej osobe. Vo chvíli, keď je na scéne kamera a on má pripnutý mikrofón, je konsenzus, že s nakrúcaním súhlasil. Nie je to proti jeho vôli.
MP: Fico nie je tupý, aby nevedel, že ho nakrúcajú.
ZJ: Neverili sme, že Fico bude súhlasiť s nakrúcaním, od začiatku sme boli pripravení, že vo filme nebude vystupovať. Napriek tomu sme sa však o to pokúsili. Lucia Kašová chodila niekoľkokrát na vypočutia na Súmračnú, a až potom Fico súhlasil pod podmienkou, že sa nebudú baviť o politike. Vytvorila si teda koncept, podľa ktorého mu bude klásť otázky, ktoré mu nikto nikdy nepoložil. Také, ktoré sa netýkajú politiky ale „večných právd”. Zároveň mala po celý čas zapnuté kamery a dúfala, že vystihne chvíľu a dostane sa k nemu ako k človeku.
O to sa pravdepodobne snažili všetci režiséri, nie?
ZJ: Keď som sledovala všetkých sedem dielov, uvedomila som si, že toto je kľúč k celej sérii. Najťažšia úloha, s ktorou všetci režiséri bojovali, bola, ako preniknúť pod škrupinu verejnej osoby, ktorú si všetci politici vytvorili. Stále hrajú. Režisérka Lena Kušnieriková mala veľký problém s Mikulášom Dzurindom. Chodila s ním všade, dokonca aj na večere s jeho dcérami. A on stále hral rolu, ktorú sa naučil. Na všetkých filmoch je teda najzaujímavejšia metóda, akou sa režiséri snažili preniknúť pod škrupinu politikom a aj to, do akej miery sa im to podarilo.
podarilo sa dostať pod škrupinu Ficovi?
ZJ: Pri jeho sledovaní má divák pocit, že niekedy pod tou škrupinou nič nie je. Existuje len škrupina. Režisérka bola počas nakrúcania trochu nešťastná, mala pocit, že sa jej k nemu nedarí preniknúť. Ale keďže mala veľa materiálu, podarilo sa jej z neho vylúpnuť presne tie momenty, keď Fico odhaľuje spôsob premýšľania. Pre mňa bolo najdesivejšie to, že z jeho rozprávania bolo vidno, že nemá absolútne žiadne hodnotové rámce. Nie je to o tom, že by nechcel odpovedať na hodnotové otázky, on na ne odpovedať nevie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.